Slepý zimbabwiansky gitarista Daniel Gonora a jeho syn hrali v uliciach metropoly Harare tak dlho, až si ich všimol celý svet. Teraz na debutovom albume „Hard Times Never Kill“ odkazujú: „Dámy a páni, povieme vám jednu vec, ťažké časy vás nikdy nezabijú, ale dotlačia vás tam, kam nechcete.“
Daniel prišiel o zrak v siedmej triede. Nevie prečo, hovorí, že sa jedného dňa zobudil slepý. Nevzdal sa: naučil sa hrať na gitare a pridal sa k populárnej skupine Jairos Jiri Band, ktorú tvoria zdravotne postihnutí hudobníci. Vznikli z komunitného centra pre zdravotne postihnutých, ktoré v 50. rokoch 20. storočia založil filantrop Jairos Jiri.
Umelecké diela a keramické obkladačky vyrábali ručne a predávali turistom.
Čoskoro pribudli rehabilitačné a hudobné oddelenia a charita si zachovala svoju povesť nenahraditeľnej organizácie aj po smrti zakladateľa v roku 1982. Skupinu Jairos Jiri Band však v 90. rokoch minulého storočia zlikvidoval AIDS a tak Danielovi nezostalo nič iné, než sa vydať do ulíc. Zapojil svoju otlčenú gitaru do neznámeho zosilňovača na autobatériu a pomohol svojmu len štvorročnému synovi Issacovi postaviť súpravu bicích.
Umelecké ambície nemali, potrebovali uživiť rodinu.
Potom sa na nich konečne usmial osud: niekto ich natočil, ako hrajú na ulici pieseň „Go Bhora“, ktorá sa stala virálnym hitom na YouTube a čoskoro ich našiel zimbabwiansky filmový režisér A.a.V. Amasi. Ich otrasný životný príbeh oživil v dokumentárnom filme „You Can’t Hide From the Truth“.
Daniel v ňom napríklad hovorí o tom, že keby videl, bol by pravdepodobne mŕtvy ako jeho kolegovia z kapely Jairos Jiri Band, ale nestráca optimizmus: „Pokiaľ máme svoje nástroje, nestratíme sa.“
Ocenený dokument potom zaujal ľudí z newyorského vydavateľstva Vital Records, ktorí rodinnému klanu s názvom Gonora Sounds ponúkli možnosť nahrať debutový album „Hard Times Never Kill“.
To sme už trochu predbehli dej: surový, vybrúsený a ukričaný hlas spievajúceho otca, ktorý na gitare predvádzal doslova zázraky a ohromujúco búšiace bicie syna si postupne získavali čoraz väčšiu priazeň publika, takže sa pridali ďalší dvaja gitaristi a speváci.
A s akou hudbou vlastne uspeli v uliciach Harare?
Volá sa sungura a v Zimbabwe ju všetci milujú už od 60. rokov 20. storočia, pretože neponúka nič iné ako radostný uvoľňujúci tanec – najlepší terapeutický liek na životné útrapy.
Vo valivej zmesi rytmicko-melodických zimbabwianskych štýlov, konžskej rumby či kenskej bengy sú Gonora Sounds ako doma, ale poslucháči odinakiaľ sa tak nemusia cítiť, preto im producenti albumu vyšli v ústrety zvýšením zvukovej rozmanitosti a prizvaním hostí.
V záverečnej skladbe „Kuna Mambo“ sa ku kapele pridáva miestny gospelový zbor Vabati Vajehova a MaZimbabwean rozžiari spevák Vimbai Zimuto.
Jiří Moravčík – preklad NMR (článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas)
A úplne mimo albumu: Gonora Sounds si nedávno prizvali na remix aj londýnskeho elektroproducenta Olivera Williamsa aka The Busy Twist.
