Tri roky po svojom debute sa Greentea Peng vracia s albumom „Tell Dem It’s Sunny“. Londýnska hudobníčka, známa svojou zmesou dubu, neo-soulu, jazzu a psychedélie, je vo svojich textoch tentoraz osobnejšia. Nové nahrávky sú kolážou sebareflexie, transformácie a hudobného experimentovania.
Greentea Peng vám pripomenie rôznu hudbu, no zároveň dokáže byť sama sebou. Jej piesne evokujú duchovný i pouličný svet, sú experimentálne, no zároveň pevne ukotvené čím odolávajú kategorizácii. V jej zahmlenom štýle počuť prvky rapu, dubu, trip-hopu, jazzu, neo-soulu, reggae a ďalších žánrov. Hypnotický prejav nesie v sebe váhu skúseností, ľahkosť transcendencie a je prostriedkom protestu aj mieru.
Speváčka opisuje nový album ako „hudobný výdych“ a nová nahrávka sa zaoberá aspektmi ľudského bytia. Zatiaľ čo jej oceňovaný debut „Man Made“ bol politickou anketou, tentoraz sú texty namierené dovnútra. Tridsaťročná speváčka sa zaoberá osobnými skúsenosťami, ako je bolesť srdca, odvaha zmeniť sa a hľadanie rovnováhy vo svete plnom kontrastov a neistôt. Dokonca aj názov „Tell Dem It’s Sunny“ sa pohráva s touto dualitou, no napriek melancholickej zvukovej krajine dominuje v nových skladbách skôr optimistický postoj.
Zvuk súčasného Londýna
Po hudobnej stránke zostáva Greentea Peng verná svojmu štýlu, pričom ho rozširuje o nové prvky: tentoraz sama aktívne zasiahla do produkcie, nahrala basové časti a zapojila sa do celkového tvorivého procesu. Jej teplý, dymový hlas sa vznáša nad organickými aranžmánmi, v ktorých sa prelína dub s jazzovými harmóniami a trip-hopovými prvkami.
„Chcem byť súčasťou hudby od samého začiatku, nie až vtedy, keď je už všetko na svojom mieste“.
Stroj času
Nové smerovanie je zrejmé už v prvom singli „TARDIS (hardest)“. Dominuje v ňom klasický hip-hopový beat a pulzujúca basová linka. Hrá tak, ako jej to vyhovuje: tvrdo a nekompromisne. V textoch sa Greentea Peng kriticky pozerá na ego a povrchnosť, pričom sa zameriava predovšetkým na seba, niekedy sebavedomú a inokedy rezervovanú osobu. Retrospektívne reflektuje a zároveň sa posúva vpred. Pieseň je príznačne pomenovaná podľa stroja času zo sci-fi filmu Dr. Who.
Duchovný rozmer
Tematicky je nový album predovšetkým o transformácii, o zbavovaní sa starých vzorcov, bolesti a uzdravovaní, duchovných potrebách a hľadaní vlastnej cesty formovanej materstvom. Prejavuje sa to napríklad v skladbe „One Foot“, ktorá má duchovný rozmer. Tento ústredný prvok albumu vyznieva ako osobné hľadanie pravdy.
Nové nahrávky nie sú len len rozjímaní. Napríklad skladba „Stones Throw“ vnáša do celej kolekcie pohyb svojou zmesou klubovej estetiky a melancholického rozprávania. Greentea Peng sa v nej zaoberá koncom vzťahu a otázkou, či sa chyby dajú niekedy napraviť. Samotnú hudbu zhrnula ako „Zlomené srdce, ale urobte to pre klub“. Práve vďaka schopnosti spracovať bolesť do hudby je album taký pôsobivý.
Greentea Peng prekračuje žánrové hranice a vytvára svet, ktorý je rovnako duchovný ako rebelský. Popritom vyzýva svojich fanúšikov, aby sa k nej pripojili, precítili jej posolstvá a zamysleli sa nad vlastnými problémami.
Album „Tell Dem It’s Sunny“ je vo svojich posolstvách zrozumiteľný, no svojím hypnotickým a niekedy až temným zvukom nie je prístupný každému. Napriek tomu tí, ktorí si k nemu nájdu cestu, budú odmenení silným poslucháčskym zážitkom, čo sa vám pokúsime sprostredkovať v rubrike „Album týždňa“.
NMR (foto: press Greentea Peng)
