Rôzni umelci – Habibi Funk (Habibi Funk Records 2018)
Habibi funk je ideálny tanečný album na party, ak ste tolerantní a ochotní baviť sa, dajme tomu, na sudánsku verziu Jamesa Browna.
Hneď na začiatku si tiež niečo ujasnime: nejde výhradne o funk a niečo ako hudobný žáner habibi funk nikdy neexistoval. Nemecký dídžej Jannis Stürtz vyšiel zo zvukomalebnosti a zvolil slovo habibi, arabský ekvivalent pre miláčika alebo milovanú osobu, skrátka lásku. Pretože zatiaľ čo etnomuzikológovia sa musia držať vedeckých osnov, on na to šiel s „láskou“ a pri zbieraní vinylových platní arabskej hudby zo 60. a 80. rokov v móde západného rocku, jazzu, funky a popu a sa držal výlučne osobného vkusu.
Spochybnil tiež veľa stereotypov panujúcich okolo hudby z Maghrebu, Libanonu, Somálska a Egypta. Tamojšiu celosvetovo preslávenú tradičnú hudbu nepreferuje, viac ho zaujíma za hranicami neznáma moderná popmusic tvorená elektrickými nástrojmi, prijímajúca západné impulzy. Inšpirácia sa netýka len západu: dočkáme sa tiež – Stürtzovými slovami – arabského zouk (štýl z Guadeloupe), alžírskeho caladeira (Kapverdské ostrovy), alebo libanonskej bossa novy (Brazília).
Stürtz vlastne, to aby sme sa povýšene nesmiali, dokazuje, že lokálne kapely v snahe držať sa doby postupujú všade na svete rovnako. Spomeňme na české zábavové skupiny, ktoré kedysi preberali repertoár zachytený z rádií a podobne ako Arabi úsmevne prznili Doors, MC5, Animals, Shadows, Marleyho, alebo klasiku, vrátane Beethovenovej skladby „Pre Elišku“. S tým rozdielom, že u nás pôsobnosť „fonetických verzií“ končila za múrmi dedinských krčiem. V Stürtzovom zberateľskom lovisku vychádzali nahrávky v tisícových nákladoch na vinylových platniach a kazetách.
Na hviezdy svojej doby zahrnuté na albume sa zabudlo, zberateľom v ére world music prišli nerelevantné, takže trvalo dlho, než tento hudobný segment objavili vydavateľstvá typu Jakarta Record. A čo je dôležité, pretože bohužiaľ nie bežné: umelcom alebo pozostalým za autorské práva zaplatili.
Jiří Moravčík
