Hectorine – Hectorine (Galaxie Records, 2019)
Vsádzať na popularitu je síce komerčne najvýhodnejšie a najjednoduchšie, fakticky k tomu nie sú potrebné žiadne mimoriadne vedomosti ani schopnosti, no keby vždy všetci (vrátane manažérov, hudobných dramaturgov a redaktorov) venovali pozornosť výlučne len populárnym hudobníkom, tak by sa v podstate z neznámych, začínajúcich hudobníkov nikdy nemohli stať známi, populárni. Veľkých milovníkov hudby však zväčša zaujíma samotná hudba, nie popularita. Takže … Smelo do toho, do objavovania nových, nádejných začínajúcich hudobníkov a kapiel.
Začína rok 2019 a my v NMR sa zvedavo rozhliadame, či sa v hudbe objavilo niečo nové, interesantné. Objavilo. Napríklad v San Franciscu. Konkrétne skupina Hectorine, zatiaľ neznáma, navyše s minimálnymi biografickými údajmi na internete. Tie nám napokon poskytla jej speváčka. Skupinu Hectorine tvoria Sarah Gagnon (spev, gitara, komponovanie skladieb), Hannah Skelton (klávesové nástroje a rozličné harmonické zvukové plochy), Matt Carney (basa, autoharfa), Max Shanley (sólová gitara), Dylan McKeever (bicie nástroje). Ako hostia ich sprevádzajú ešte aj ďalší muzikanti, napríklad Geoff Morris hrou na flautu.
Čím ma Hectorine zaujali? Nádhernými piesňami podávanými s mimoriadne vycibreným vkusom v intenciách bohatého načierania do pokladnice americkej hudby. Členovia Hectorine uvádzajú ako ich hlavný inšpiračný zdroj speváčku Nico (The Velvet Underground), s ktorou má nemálo spoločné v speváckom prejave Sarah Gagnon, no uvádzajú i tvorbu skupiny Fleetwood Mac. Slovo Hectorine predstavuje osobu, ktorá miluje všetkých ľudí. Kto ju spozná, prinesie mu šťastie. Možno práve z významu tohto slova sa odvíjajú vľúdne, príjemné, snivé, pomalé, priam relaxačné piesne skupiny Hectorine, nasiaknuté nostalgiou z ktorej cítiť éru flower power, folk, psychedéliu, avšak spojenú z dnešným ponímaním indie folku a indie popu. Ktosi ich výstižne nazval melancholy space folk.
Prvý album Hectorine z januára tohto roku obsahuje deväť piesní. Už hneď úvodná Motel Song pravdepodobne vtiahne poslucháča nenásilne do čarovnej atmosféry kalifornskej hudby ovplyvnenej Letom lásky 1967. A možno ho zaplaví pocit spolupatričnosti s ideami tohto nezabudnuteľného leta detí kvetov, presvetleného odporom k vojne, násiliu, záujmom o umenie a duchovné hodnoty. A pri tretej skladbe The Raven sa možno nechcene vykotúľa z očí aj slza nostalgie – zvuk flauty a ako v legendárnej piesni Nights In White Satin (The Moody Blues, 1967) dokáže zasiahnuť pocity veľmi silno.
Bohužiaľ, Hectorine zatiaľ neuvádzajú žiadny videoklip. Jediný výraznejší záchytný bod, ktorý som objavil je ich album uvedený ma stránke Bandcamp. Odporúčam zaujať pohodovú polohu v tichu, kresle alebo na posteli a uvoľnene sa do jeho čarovného hudobného obsahu ponoriť. Moja nominácia na post najlepších albumov roka 2019 ho neminie.
Miroslav Potoček (foto: press)
