Baloji – 137 Avenue Kaniama (Bella Union 2018)
Baloji sa narodil v Zaire (dnešné Kongo) konžskej matke a belgickému otcovi. Keďže s otcom odišiel do Belgicka, s matkou stratil kontakt už v mladom veku. V prostredí, v ktorom vyrastal, pociťoval pocit odcudzenia. Po sporoch s otcom, drobných zločinoch a problémoch s políciou sa preto skoro osamostatnil a začal žiť pre svoju vášeň, ktorou bol rap a tanec. V pätnástich rokoch, vtedy ešte ako Mc Balo, založil svoju prvú hip-hopovú skupinu Starflam. Jej debutový album Survivant z roku 1998 sa o dva roky neskôr stal v Belgicku platinovým. V roku 2003 vyšiel kapele ešte jeden štúdiový album Donne moi de l’amour. O rok neskôr sa po nezhodách s ostatnými členmi kapely vybral na sólovú dráhu. Baloji sa stal umelcom v pohybe, básnikom, filmovým režisérom, mužom obrazov, prekypujúcim množstvom tvorivých nápadov.
Jeho debutový album z roku 2008 s názvom Hotel Impala bol istým spôsobom autobiografiou a zároveň odpoveďou na matkin list, ktorý dostal po 25 rokoch. Album sa stal zlatým a získal ocenenia Octaves de la musique, Rapsat-Lelièvre a Brassens Awards za texty. Na tento album neskôr nadviazal ďalšími úspešnými titulmi Kinshasa Succursale (2010) a EP platňou 64 Bits and Malachite (2015).
Tretí album 137 Avenue Kaniama je prvým, ktorý vyšiel na prestížnej britskej značke Bella Union. Je charakteristický destiláciou atmosféry rytmov, ktorá vyzýva k hudobnému dedičstvu sedemdesiatych rokov minulého storočia, k ére umeleckej apoteózy, keď afroamerickí umelci boli inšpirovaní africkou hudbou a naopak. Baloji ovláda vyrovnávací kultúrny akt medzi Afrikou a Európou s elegantnou ľahkosťou (hudobne i lyricky). Hľadá pritom stratenú identitu, a preto je jeho hudba rozmanitá. Je ovplyvnená klasickou konžskou hudbou, počuť v nej soukous i konžskú rumbu a zároveň sa v nej objavujú aj zvuky z New Yorku, Düsseldorfu, Maastrichtu. Pozornejším poslucháčom určite neujde aj inšpirácia soulom, funkom, jazzom, prípadne elektronickou hudbou. Baloji ale zostal aj raperom. Na pódiu nosieva široký klobúk, košeľu a nohavice s pruhmi, pričom vzrušujúco tancuje. To je presne to, čo ho robí hip-hopovým chameleónom.
Balojiho albumová novinka pripomína tiež knihu, pri čítaní ktorej môžete pociťovať vesmír, ktorý je bohatý na slová, príbehy a poéziu. Poukazuje na nedostatky našej spoločnosti, spustošenej škodami spôsobenými globalizáciou. Vo videoklipoch zväčša oslavuje radosť z politickej nezávislosti Konga, pričom umožňuje tamojším tradičným maskám nadobúdať moderné obrazy. Všetky videá si zvyčajne režíruje sám, snaží sa v nich nezanedbať žiadny detail.
Slovo Baloji znamená vo svahilskom jazyku niečo ako človek vedy. Počas koloniálneho obdobia sa jeho význam v dôsledku kresťanskej evanjelizácie posunul, aby označil človeka okultných vied a neskôr čarodejníka. Veríme, že nás tento čarodejník hudobne neprekvapil posledný raz a že ho ešte niekedy budeme môcť uvidieť u nás na Slovensku. V roku 2017 už totiž koncertoval na festivale Pohoda.
Róbert Gregor (foto: press Baloji)
