Eleni Tsaligopoulou & Melina Kana – Mazi (Feelgood Records 2014)
Nehanbite sa siahnuť po gréckej hudbe. Niektorí sa totiž hanbia, viem to z môjho dlhoročného prieskumu. S výsmešným údivom sa zhrozene pýtajú: „Čože? Grécka hudba? Neblázni. Čo to už len môže byť?“ Väčšina týchto udivených ľudí vychádza z domnienky, že keď grécku hudbu v rádiách nepočuť, tak je to logicky asi preto, že neletí, a keď neletí, tak za veľa nestojí. Je to tak? Moderná grécka hudba, obzvlášť tá, ktorá je postavená na základoch gréckych národných tradícií, má vo svojich zásobách, nazbieraných počas svojej existencie, 
nejeden album, ktorý by nemal chýbať v zbierkach diskofilov.
Teraz ich nebudem vymenúvať, nie sú iba dva, tri. Niektoré patria do sféry undergroundu, alebo alternatívnej hudby. Napríklad aj novinka Mazi, koncertný dvojalbum dvoch gréckych pesničkárok Eleni Tsaligopoulou a Melina Kana (Melina študovala filozofiu na Aristotelovej univerzite v Solúne). Tieto staršie umelkyne majú v Grécku podobné postavenie, ako v Amerike Patti Smith, alebo Joni Mitchell. Teraz spoločne miešajú grécku ľudovú hudbu, predovšetkým štýly laika a rembétika, s anglosaským folkom, popom, rockom, ambientom. Miestami sa ozvú étericky znejúce elektrické gitary pripomínajúce Cocteau Twins a v skladbe Vale Krasi rezonujú náznaky surf rocku s prvkami scénickej hudby špagetových westernov.
Z Mazi vyplýva jeden zaujímavý poznatok . Špičkové koncertné nahrávky už dnes dosahujú takú vysokú technickú kvalitu, že niektoré vyvolávajú lepší dojem, ako nahrávky štúdiové. Najmä, keď ich nahrávajú výborné speváčky, ako Eleni a Melina.
Miroslav Potoček (foto: press)
