Hundreds – Wilderness (Embassy of Music / Warner Music 2016)
Možno poznáte pocit ako magicky môže na človeka zapôsobiť temná hudobná krása – majestátna, tajomná, snivá, fantazijná, melodicky nákazlivá. Duo Hundreds, čiže súrodenci Eva a Philipp Milner z Hamburgu, rozvíjajú šesť rokov práve takúto krásu v ich electropope (uvádzanom aj ako HiFi-electropop, indietronica), ktorý dosahuje umeleckú výšku vzdialenú len pár milimetrov od umiestnenia v stovke najlepších tvorcov tohto hudobného štýlu. Také niečo je ešte dnes možné? Bez anachronizmu? Najnovší album Hundreds – Wilderness potvrdzuje, že to možné je, i keď určitý anachronizmus, či možno viac-menej iba nostalgia, z neho sála. Hundreds bývajú prirovnávaní k anglickým Lamb, no poslucháč znalý ambient popu, art popu a synthpopu „80´s“ v ich skladbách odkryje aj stopy pripomínajúce niektoré pasáže z tvorby skupín a hudobníkov ako Propaganda, Art Of Noise, Bel Canto, Laurie Anderson, Orchestral Manoeuvres In The Dark.
Na albume Wilderness takmer akoby bolo počuť povzdychnutie nasiaknuté apokalypsou, povzdychnutie nad skazou prírody, plné túžby za idylickými lesmi a lúkami – za „divočinou“. Skaza a túžba sa ním vinú vyjadrené zlovestnou atmosférou, súbežne prežiarenou optimistickou nádejou. Možno i tento prazvláštny kontrast výrazov dáva albumu Wilderness príťažlivosť. A zároveň aj striedanie ženského a mužského spevu, v ktorom sa občas mihnú vplyvy nového romantizmu eighties, občas Kalifornie flower power, občas rockovej gotiky. (Wind and the Pines).Samozrejme, aj spolu s atraktívnym zvukom. Nie je to bezstarostná pop music stredného prúdu, no mohla by byť prijateľná aj pre širšiu poslucháčsku obec, najmä skladby Un-Unify, Unfolded, What Remains, Spotless, Wind In The Pines, Give In Get Out.
Miroslav Potoček (foto: Youtube)
