Speváčka berlínskej skupiny Super700 Ibadet Ramadani vydala svoj sólový album. Desať nadčasových piesní o láske, identite a spolupatričnosti prekvapuje svojou úprimnosťou, zvukovou čistotou a eleganciou.
Desať rokov po rozpade svojej kapely našla Ibadet Ramadani pole pôsobnosti v rodinnom prostredí. Ako herečka, speváčka, hudobníčka popritom nezanevrela na divadlo a pohrávala sa tiež s myšlienkou nahrať svoj prvý sólový album. Potrebovala zistiť, či ju hudba dokáže osloviť aj bez divadelného prostredia, a preto sa kvôli inšpiráciám presťahovala do malého domčeka v lese.
Piesne na svoj album zložila na starej nylonovej gitare, ktorú vlastnila už ako dieťa. V divočine na mieste, ktoré nepoznáte, sa vraj všetko premieňa na niečo tvorivé.
„Bez tlaku, bez očakávania som vzala svoju nylonovú gitaru, išla do lesa a čakala čo príde. A niečo naozaj prišlo. Piesne ku mne prišli samé od seba. Snažím sa v nich opisovať veci, ktoré som zažila. Nemusia byť príliš konkrétne, aby sa v nich zachovala fascinácia a kúzlo,“ povedala speváčka.
Časť detstva v Kosove
Ibadet Ramadani strávila časť svojho detstva v Kosove. Nie sú jej preto cudzie hororové príbehy, mágia a kolektívne rituály súvisiace s narodením, svadbou alebo smrťou. Sú to veci, s ktorými sa rada pohráva aj vo svojej hudbe a očividne ju to baví.
Album produkovala so svojím partnerom, hudobníkom Martinom Gallopom, ktorý jej hlasu otvoril nové možnosti a hudbu ozdobil svojimi aranžmánmi. Spočiatku sa jej zdal ním vytvorený priestor veľký a nestabilný, no neskôr dokázala svojím hlasom vyplniť všetky naskytujúce sa príležitosti. Navyše s pravdivosťou, citom a s hľadaním niečoho, čo pretrvá.
Skladby vás zavedú do sveta speváčkiných myšlienok a spomienok. Pritom pôsobia veľmi dobre, pretože všetko je usporiadané. Žiadna nota nie je zbytočná, všetko je v službách atmosféry a nálady, ktorá nabáda k rozjímaniu. Či už redukovaná klavírom, gitarou a bicími, alebo orchestrálnymi zvukmi. Aj texty sú tematicky nadčasové a evokujú klasické témy popredných pesničkárov.
Spevník o ľudskom stave
Bezmenný debutový album Ibadet Ramadani je zároveň spomienkou na jej rodinu a intímnym spevníkom o stave ľudskej spoločnosti. Je o veciach, ktoré sa nám zdajú byť známe, pretože majú univerzálnu povahu. Odrážajú skúsenosti, ktoré má väčšina z nás. Jednou z nich je strach, ktorý dominuje v texte piesne „Forest“.
„V piesni Forest opisujem, čo sa stane, keď som celé dni sama v lese. Neznáme prostredie, hluk v pozadí, všetko sa mení a zrazu je tu nový zážitok. To, čo spôsobuje hluk, je šikovne ukryté v húštine alebo v korunách stromov. Strach sa vkráda nielen z neznámeho, ale aj z toho, čo je ukryté v nás: strach z toho, že sa stratíte vo vlastnom lese, z ktorého už nenájdete cestu späť.“
Skladba „Pink Balloon“ opisuje príbeh jej strýka, ktorý prežil v živote veľa utrpenia. „Miss My Daddy“ vznikla pri speváčkinej dcére, ktorá nemohla zaspať a v následnej improvizácii neustále opakovala slová, z ktorých vznikol názov skladby. Dcérin nárek sa napokon zmenil na spoločnú pieseň s matkou a postava otca sa z nej vytratila.
Pieseň „Mockingbird“ je vyznaním lásky k jej manželovi Martinovi Gallopovi. „Drozd, celý deň spieva piesne. Keď som jedného dňa počula Martina spievať z vedľajšej izby, mala som pocit, že som zachytila mytologickú bytosť. Vták vraj dokáže vrátiť lásku a prebudiť novú nádej. A presne to som mohla zažiť na vlastnej koži. Po poslednom zlomení srdca ma zaplavila láska. Keď som sa dostala do nového vzťahu, ocitla som sa v konflikte s vlastnými neistotami a pochybnosťami. Na druhej strane som netúžila po ničom inom, len zapôsobiť na drozda a získať si jeho pozornosť, povedala o piesni Ibadet.
V skladbe „Sharrad“ oplakáva 50 000 mužov smrť jej otca. Stoja na brehu jeho kráľovstva a lúčia sa s ním pred jeho presunom do ríše mŕtvych. Je to prekvapujúca rozlúčka s mužom, ktorý prišiel do Nemecka z Kosova v 70. rokoch minulého storočia ako takzvaný „gastarbeiter“. Celý život pracoval ako robotník a živil svoju rodinu.
Hudobne je album asi najbližšie žánru Americana, pričom nie je vtieravý. Jeho nahrávky s výlučne anglickými textami sú intenzívne a nechýba im tajomná atmosféra, z ktorej vyžaruje teplo. Prestížne svetové hudobné servery si Ibadet Ramadani zatiaľ veľmi nevšímajú, čo je poľutovania hodné. My sa vám napriek tomu vynasnažíme jej vydarené nahrávky sprostredkovať v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní.
Róbert Gregor (foto: press Ibadet Ramadani)
