Názov Ikoqwe môže navodzovať dojem akéhosi časovo štruktúrovaného príbehu, ale tak to nie je.
Dvaja ufóni Iko a Coqwe len opisujú život na Zemi, kam doleteli odkiaľsi z vesmíru. Pri vstupe do atmosféry ale v ich lodi Hiace dôjde k požiaru spôsobujúcemu obom ťažké vyhorenia, a pretože nestáli o pomoc pozemšťanov, zafačovali si tváre gázou. Po Zemi sa najčastejšie pohybovali v nákupnom košíku, rovnako ako predošlí mimozemšťania z misie „Srdečný pozdrav zo zemegule“, ale na rozdiel od nich nespoliehali výlučne na ľudskú reč. Od náhodne stretnutého koňa sa radšej naučili jeho jazyk; prišlo im to priamočiarejšie.
A na čo pri podrobnom výskume prišli?
Hlavne, že za budúcou skazou stoja pozemšťania, ktorí sú sami sebe predátormi a ak sa nestihnú napraviť, určite nájdu spôsob, ako zničiť aj ďalšie planéty.
Zaujímali sa aj o prácu mediálneho teoretika Marshalla McLuhana, koniec Daft Punk, ktorý považovali za druh eutanázie a veľmi prepadli archívu Medzinárodnej knižnice africkej hudby, založenej v roku 1954 v Juhoafrickej republike britským etnomuzikológom Hughom Traceym, ktorá ponúkala tisíce terénnych nahrávok. Obaja sa navyše pochválili, že archív síce mohli hacknúť, ale nakoniec o nahrávky požiadali obyčajným mailom.
Záverečnú správu zhudobnili a použili k tomu zmes oldschoolového hip hopu, tradičnej angolskej hudby, útržky z rozhlasových a televíznych správ a niekoľko druhov jazykov, vrátane portugalčiny a angolského slangu umbundu.
Súčasne so správou odtajnili svoje pravé mená: Coqwe je angolsko-portugalský elektroproducent Pedro Coquenão, známy hlavne ako Batida a Iko angolský raper a aktivista Luaty Beirão, preslávený pod menom Ikonoklasta.
Na niekoľkých skladbách sa v úlohe hostí podieľali ešte portugalský producent elektrotanečnej hudby Celeste Mariposa, alebo hviezdny juhoafrický raper Spoek Mathambo.
A ako správa znie? Budete sa čudovať, ale veľmi dobre a originálne, avšak pre isté rytmy si posediačky asi veľmi nepočítate.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press a Raquel_Moreira Lores)
