Trnavská speváčka Ildikó Kali obohacuje melódiami rôzne básne. Tentoraz zhudobnila báseň Jána Bottu o Čachtickej pani.
O svojich posledných aktivitách nám Ildikó prezradila
„V lete som mala hrať koncert na Čachtickom hrade a pri tej príležitosti som zhudobnila báseň Jána Bottu o Čachtickej pani. Koncert bol kvôli korone zrušený a pieseň ostala v šuflíku, ale nie dlho. Jej premiéra sa uskutočnila na jeseň vo forme videoklipu, ktorý zasponzoroval časopis Jádu, pre ktorý som robila video-rozhovor. Gitaru a basu nahral Peter Luha. Vokály sú inšpirované andalúzskou ľudovou piesňou Con el vito. Táto pieseň v úprave hudobného skladateľa Manuela Massotiho Littela tvorila repertoár zboru Vox Aurumque, ktorý založila a doteraz vedie Hana von Schlosser a v ktorom som v jeho začiatkoch účinkovala. Noty spadli na zem z knihovničky, na ktorej som utierala prach a pripomenuli mi túto španielsku ľudovku. Ďakujem prachu na knihách“.
Nová skladba inicializovala nasledujúci rozhovor
Často siahaš po básňach, aby si ich mohla zhudobniť?
„Počas šoférovania som náhodou počula na rádiu Devín baladu Žltá ľalia. Keď som prišla domov, otvorila som na internete Zlatý fond slovenskej literatúry a prečítala viac o Jánovi Bottovi a jeho tvorbu. Stiahla som si niekoľko jeho balád, ktoré sa mi páčili a upravila do piesňovej formy. Neskôr som skúmala, čím si ma tieto balady pritiahli a napísala o tom články, ktoré sú súčasťou mojej novej pripravovanej webovej stránky a blogu. Básne, ktoré zhudobňujem vyjadrujú to, čo neviem vyjadriť verbálne, tak, aby to nebolo banálne. Vzniká tak zvláštne napätie medzi mnou a básnickým textom, kým to nevyjadrím hudbou.“
Kedy sa ti najlepšie píšu vlastné texty?
„V čase mojich študentských rokov som písala básne a texty, ktoré som zhudobňovala ako i básne mojich spolužiakov. Môj prvý album Svetlo a tiene bol zavŕšením mojich pokusov o písanie. Prečítala som si knihu Utrpenie mladého poeta od Jozefa Urbana a zavesila písanie na kliniec. Rozhodla som sa pre spoluprácu s poetkou Evou Lukou. Z tejto autorskej spolupráce máme za sebou albumy Vlčie balady, Milenka všetkých, V hlbinách a La Loba.“
Aké španielske, prípadne iné autentické skladby ešte ovplyvňujú tvoju tvorbu?
„V mojej novej tvorbe hrajú dôležitú úlohu prvky z ľudovej poézie. Z jej námetov, obraznosti a symboliky čerpali romantickí básnici a je to živná pôda pre hudobné vrstvenie a vokály, keďže táto poézia je zvukomalebná. Zúčastnila som sa niekoľkých workshopov orientovaných na spev tradičných ľudových piesní pod vedením etnomuzikológov a zistila som, že moja autenticita je kdesi inde. V súčasnosti ma nadchýnajú galícijské spevy, som nimi očarená. V minulosti som sa zoznámila s hudobným fenoménom cante jondo, ktorý predznamenal flamenco. V pesničke Krvavá pani cítiť andalúzsku ľudovku Con el Vito.“
Ako zvládaš súčasnú korona krízu?
„Krízu zvládam vďaka svojej rodine, na ktorej som v súčasnosti závislá, pretože od marca nemôžem vykonávať svoju zárobkovú činnosť (hudba ňou nie je). Riadim sa mottom Never complain i keď je to čoraz ťažšie. Na prekonanie tohto obdobia mi pomáha hudba a maličké jednoduché ciele, ktoré si na konci dňa odfajknem. Mám v pláne postupne nahrávať pesničky a dávať ich do éteru. Táto vízia mi pomáha neupadať na duchu a udržať si dobrý, pozitívny smer.“
Na čo sa môžu Tvoji fanúšikovia tešiť v blízskej budúcnosti?
„Veľmi ma teší spolupráca s gitaristom Petrom Luhom. Spolupodieľal sa na nahrávaní piesne Krvavá pani a dohodli sme sa na ďalšej spolupráci. Dúfam, že s ním ako i s inými hudobníkmi, ktorých plánujem osloviť, prinesieme krásne piesne, ktoré budú tešiť naše srdcia.“
Róbert Gregor (foto: archív Ildikó Kali)
