Tri roky od vydania spoločného titulu so skupinou Romanika vydáva trnavská speváčka a skladateľka Ildikó Kali nový štúdiový album. Nasledujúci rozhovor je o tom ako vznikal.
Prečo si sa rozhodla pokračovať v kariére ako sólistka?
„Nebolo to náhle rozhodnutie. Bol to postupný proces. Ešte pred vznikom pandémie som skúšala paralelne vystupovať s kapelou a sólovo. Chvíľa, keď som dostala do rúk looper, bola rozhodujúca. Začala som tvoriť inak. Potom prišla pandémia a môj hudobný i pracovný život sa zastavil. Navyše Roman, môj manžel, zo zdravotných dôvodov nemohol hrať na kontrabas. Nechcela som stratiť kontakt s publikom. Keď budú okolnosti priaznivé, rada by som opäť účinkovala s kapelou a pokračovala aj sólovo. No uvidíme ako sa vyvinie spoločenská situácia. Myslím si, že pod vplyvom meniacich sa vecí, sa mení i moja optika na svet. Učím sa s pokojom prijímať okolnosti, ktoré neviem ovplyvniť a zároveň neklesať na duchu. S takýmto postojom sa mi mení aj tvorivé myslenie.“
V čom je Tvoj nový album odlišný od jeho predchodcu La Loba?
„Album Zlatá panna vznikal v spolupráci s Milanom Tőkőlym zo StudiaJ v Trnave, ktorý sa na ňom podieľal hudobne a celý album produkoval. Veľa sme sa o piesňach rozprávali, aj preto možno povedať, že sme hlbšie prenikli do ich podstaty. Gitarové podklady, spev a vokály, nahraté u mňa doma, som postupne posielala Milanovi, a keď bola vec zaranžovaná, poslal to on mne. Bola to vzájomná výmena, pri ktorej sa nabaľovali na hudbu nové vrstvy, takže sa nám podarilo docieliť špecifickú atmosféru, jedinečný zvuk. Je to album, kde je spev obohatený o vokály, ktoré nie sú na predchádzajúcich albumoch. Piesne neboli zámerne naspievané v rovnakom čase, išlo nám o širšie spektrum hlasového prejavu, ktorý hudbu obohacuje o nové farby. Ján Botto už v mladosti písal vyzreté básne a postupne sa stal majstrom alegórie. Texty nie sú priamočiare, dávajú priestor na vlastné úvahy. Práve jeho básne mi dovolili hlbšie precítiť, čo pre mňa znamená sloboda.“
Nový album Zlatá panna oprašuje tvorbu romantického básnika Jána Bottu. Máš k nej špeciálny vzťah?
„Tvorba Jána Botta sa mi pripomenula prostredníctvom rozhlasovej stanice Devín, kde odznela balada Žltá ľalia, ktorá naštartovala môj záujem o jeho tvorbu. Ten sa rozšíril o spoznávanie aj ďalších romantických básnikov. Páčilo sa mi prenikať viac do ich životov a spoznávať historicko-geologické súvislosti, v akých vznikal slovenský romantizmus, ktorý nebol jednoliaty. Bolo to zložité obdobie, možno také zložité ako súčasná doba, v ktorej žijeme. Z emočného rozpoloženia akými disponovali romantici mi bol blízky práve Bottov melancholický smútok. Ján Botto používal jazyk ľudu, zbieral ľudovú poéziu, prvky z folklórneho prostredia pretavil do svojej tvorby. Bol zberateľom balád, povier, povestí, to bolo pre mňa veľmi inšpiratívne. Práve tieto ľudové prvky som hľadala pre svoju hudbu.“
Ako vznikali piesne k týmto textom?
„Hľadala som možnosti ako urobiť pieseň s looperom tak, aby sa príliš nevzdialila pesničkovej forme. Bola to výzva. Bottove rozsiahle básne ostali rozsiahle aj po preškrtaní textov. Na začiatku som mala len rytmické podklady a jednoduché gitarové slučky, veľa som pracovala s vokálom a viachlasom. Boli to hudobné nápady, ktoré nemali hlavu a pätu. Veľmi ma inšpirovalo čítanie literárnych článkov o Bottovej tvorbe. Hovorili o jeho čierno-bielom videní akým nazeral na svet, o monotónnosti a repetitívnosti v jeho básňach. Tieto literárne termíny sú aj hudobné termíny a tvoria kompozičný základ pre hudbu.“
Ako hodnotiš súčasnú folkovú scénu na Slovensku? Myslíš, že je ešte o ňu záujem?
„Mladí ľudia podľa mňa nemajú záujem o tento žáner. Keď som bola študentka, chodievala som pravidelne na folkové koncerty. Väčšinou išlo o spievajúcich básnikov, ktorí zaujali hudobne, slovesne i ľudsky. Folková scéna je na periférii slovenskej hudobnej scény pre jej jedinečnosť. Myslím si, že práve preto, záujem o folk nikdy nevymizne. Tak ako nevymiznú čitatelia poézie. Neoslovujú masy, ale kontaktujú jednotlivca. Každá hudba, ktorú ľudia akceptujú, má právo existovať.“
Oslovil ťa niekto z domácej tvorby v poslednej dobe?
„Veľmi sa mi páči slovensko-česko-nórsky projekt Angrusori. Manželia Dreveňákovci z východného Slovenska spievajú tradičné rómske piesne s avantgardným súborom Kitchen Orchestra a zdanlivo nespojiteľné hudobné svety s nadhľadom a prirodzene spája huslistka a speváčka Iva Bittová. Pri počúvaní tohto albumu som mala krásny hudobný zážitok a rada by som išla na živý koncert.“
Ako vidíš propagáciu svojho nového albumu v čase pandémie?
„Album Zlatá panna som vydala pod vlastnou značkou a vychádza digitálne. Oslovila som distribučnú spoločnosť CD baby, ktorá album zverejnila na všetkých dostupných hudobných platformách ako napr. Spotify, Deezer, Pandora atď. V súčasnosti si organizujem jarné turné, rada by som ho odprezentovala na Slovensku i v Českej republike. Jeho krst je naplánovaný na 12. 2. 2022 v Malom Berlíne v Trnave.“
Róbert Gregor (foto: press Ildiko Kali)
