Portorická speváčka iLe má 33 rokov a od tínedžerských čias vystupovala na veľkých pódiách po celom svete. Ako sólová umelkyňa nedávno vydala svoj tretí album „Nacarile“.
Ileana Mercedes Cabra Joglar, známa aj pod pseudonymom PG-13, bola od mladosti speváčkou skupiny Calle 13, jednej z najúspešnejších hip-hopových skupín v Latinskej Amerike. To, že desať rokov spolupracovala s politickým, portorickým hip-hopovo-reggaetonovým superprojektom, bolo viac-menej v rodine: Speváci Residente a Visitante z Calle 13 boli jej starší bratia.
V roku 2015 oznámila svoju sólovú kariéru pod vlastným menom iLe. Novinári ju považovali za ochrankyňu latinsko-amerických koreňov s víziou budúcnosti. Cenu Grammy získala už za svoj prvý album „iLevitable“ z roku 2016.
Uprostred ničoho
„Nacarile“ je slangový výraz, ktorý má svoje pevné miesto v každodennom živote Portorika. Znamená jednoducho „nie“ a odkazuje aj na miesto uprostred ničoho. iLe ho použila na opísanie pocitov, keď sa cítila byť stratená. Mala totiž dojem, že ju pandémia vyviedla z miery, a preto si povedala: „Nebudem sedieť v tejto čiernej diere“.
Na nový album zložila jedenásť piesní, v ktorých svoj voľne sa vznášajúci stav nádherne zhudobnila. Zvuk nových nahrávok je súčasný, ale vždy s jasnými odkazmi na minulosť: Počuť v ňom bolero, latinsko-americký folk i balady v nostalgickom štýle.
Feminizmus a kolonializmus
iLe je feministka a v každom ohľade vytvorila veľmi ženský album. Ženskosť u nej nie je jemná, pekná, nežná, ale úderná a silná. To je vidieť aj na jej hosťujúcich speváčkach – s výnimkou mladého argentínskeho rapera Truena.
Tragické bolero „Traguito“ znie starodávne a iLe ho prerobila na pieseň namierenú proti láske a patriarchátu. Naspievala ju spolu s feministickou aktivistkou, speváčkou Mon Laferte z Čile.
Spolu so ženskou mariachi skupinou Flor de Toloache nahrala skladbu „A la deriva“. Futuristické zvuky sú v kontraste so ženským zborom, ktorý znie ako z tridsiatych rokov minulého storočia. Duet „En cantos“ s Nataliou Lafourcade z Mexika má temperamentné karibské rytmy.
Na albume sa nachádza aj protestná hymna „Donde nadie mas respira“. Ile ju zložila pred dvoma rokmi, tesne pred voľbami v USA, ktoré sa konali v rovnakom čase ako voľby v jej rodnej krajine. Dodnes hrá táto voľne plynúca balada dôležitú úlohu pri rôznych protestoch. Speváčka sa v nej spolieha na svoj čistý spev a elektronický podklad. Spieva o smrteľných následkoch, ktoré má kolonializmus, pretože Portoriko je dodnes nezačleneným územím USA.
Priestor pre retro
Album „Nacarile“ má miestami korenistú príchuť. Má evokovať pocit, že ste počas pandémie stratili pôdu pod nohami. V niektorých nahrávkach je počuť kozmické zvuky, ako zo starých televíznych seriálov, v iných sa staromódna atmosféra stretáva so súčasnými elektronickými zvukmi.
Ponurá skladba „Cuando te miro“ je o toxickom vzťahu a spustošenej planéte. Speváčka o nej povedala: „Premýšľala som o toxickom vzťahu a pieseň som napísala s Rodrigom Cuevasom zo Španielska. Vždy sa snažím vcítiť do pocitov, ktorými často prechádzame ako ľudia, najmä ako ženy, u ktorých sú toxické vzťahy bežné. Pre mňa bola táto pieseň spôsobom vyjadrenia tejto toxicity.“
Album „Nacarile“ je temnejší a zároveň melodickejší ako predchádzajúce albumy iLe, jej spev na ňom vyznieva oveľa pôsobivejšie. Kombinácia úderných motívov a hrejivých melódií je na ňom dotiahnutá do dokonalosti. Týmto albumom ILe preniesla históriu latinskoamerického popu späť do budúcnosti.
NMR (foto: press, Cesar Berrios)
