Už viac ako 50 rokov si 22. apríla na Deň Zeme pripomíname, že bohatstvo a zdroje našej planéty nie sú nevyčerpateľné. Práve tento dátum si symbolicky vybrala slovenská skladateľka a speváčka Ivana Mer pre zverejnenie svojho nového albumu „Earth“.
Album „Earth je komplexným dielom s medzinárodným presahom a odkazom na hudbu rôznych končín sveta. Je to óda na prírodu a miesto, na ktorom žijeme, ale aj volanie po empatii, zmene v správaní a uvedomelejšom prístupe k našej planéte. Tieto témy sa Ivany Mer bytostne dotýkajú a bolo prirodzeným vyústením, že sa ich rozhodla uchopiť aj umelecky a zhmotnila ich do konceptuálneho albumu, ktorý možno vnímať ako nepretržitú 45-minútovú skladbu.
Leitmotívom je návrat ku koreňom, nielen z ideového hľadiska, ale aj z pohľadu výberu hudobných prvkov či nástrojov ako sitár, udu a kora.
„Album bol z veľkej časti inšpirovaný perkusiami a tradičnými nástrojmi používanými v Latinskej Amerike. Naďalej spája elektroniku so živými nástrojmi. Hlas je prostriedkom na vypovedanie príbehu o tom, ako cítim súčasnú situáciu a o mojej nádeji na zmenu a transformáciu,“ hovorí Ivana Mer, ktorá je autorkou piesní a postarala sa aj o celkovú produkciu albumu v spolupráci s Argentínčanom Cristianom Estrellom.
Finálny zvuk nahrávky vznikol v spolupráci s Michalom „Koudelkom“ Černým v pražskom štúdiu Faust. Okrem spomínaných mien sa na nahrávaní v rozmedzí niekoľkých rokov podieľalo 18 hudobníkov z rôznych krajín a kontinentov.
Hudobný projekt je úzko previazaný aj s vizuálnou stránkou. Počas posledných troch rokov sa Ivana Mer inšpirovala estetikou a filozofiou pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky. Tak vznikli aj jednotlivé symboly, ktoré sú unikátne pre každú z deviatich skladieb albumu. V tejto vizuálnej linke pokračuje aj dizajn a výroba kostýmu z dielne Wnoozow textilného ateliéru v Prahe, pod vedením Daniely Danielis. Bol ručne utkaný z prírodných materiálov a priadzí a je zobrazený v rozanimovenaj fotografii k titulnej piesni albumu.
Pri príležitosti vydania albumu „Earth“ vznikol nasledujúci rozhovor.
V porovnaní s tvojou predošlou tvorbou je tvoj nový album Earth trochu iný. Čo ta k nemu inšpirovalo?
„Inšpirácia k vytvoreniu albumu mala niekoľko rovín. Čo sa týka tej hudobnej, tak po prvom albume, ktorý bol snový, kontemplatívny, som mala chuť vytvoriť skladby, ktoré by stáli na perkusiách, hlase a elektronike. Jednou z tém, ktorú som vnútorne silno pociťovala bol návrat ku koreňom, k niečomu až tribálnemu, k sile, ktorú má spoločenstvo prírodných národov, žijúcich tak blízko k prírode, poznajúc jej múdrosť. Zároveň sa dostávam k filozofickej alebo ideovej rovine albumu. Som veľkou obdivovateľkou pôvodných obyvateľov, ktorí nesú túto múdrosť a zároveň chránia územia a prírodu, pred obrovskými koncernami a nadnárodnými spoločnosťami, ktoré Zem vykorisťujú. Či už je to v Brazílii, Argentíne, Kolumbii, ako aj boj pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky, ktorí sa spojili v kauze proti ropovodu v Standing Rock, ktorý prezident Trump schválil v prvých dňoch svojej vlády a samozrejme ropovod už stihol prasknúť a zamoriť vody. Takisto ma trápi migračná kríza, ktorá bola motívom k vytvoreniu piesne “Who is in charge” . V Stredozemnom mori zomierajú tisíce ľudí a situácia sa nemení k lepšiemu. Ide o obrovskú humanitárnu krízu, pred ktorou Európa zatvorila dvere. Práve dnes, keď odpovedám na Vaše otázky, zahynulo 130 ľudí v stredozemnom mori, autority boli informované 48 hodín vopred o ich výskyte na mori. A nespravili nič, absolútne nič. Našla ich dobrovoľnícka organizácia až keď bolo neskoro. Album je volaním po empatii, návratu k tomu, čo nazývam “skutočné hodnoty” – čo je viac ako ľudský život? Čo je viac ako príroda a zdravé lesy a zdravé vody? Peniaze ? Postavenie? Myslím, že aj obdobie pandémie nám ukazuje na čom skutočne záleží a ja verím, že transformáciou súčasnej situácie je akási vnútorná revolúcia, ktorú podnikneme každá a každý z nás. Rozvinutie empatie, citlivosti a súcitu a spoločné spojenie síl pre dobro prírody a ľudí. Myslím, že je najvyšší čas.“
Ako ťa ovplyvnila hudba Latinskej Ameriky a ktoré krajiny si navštívila?
„Navštívila som len Argentínu, kde sme odohrali niekoľko koncertov, aj keď treba povedať, že je to obrovská krajina. Odvtedy si vážim v akom bezpečnom prostredí si u nás žijeme, hlavne z môjho pohľadu ženy. Naozaj to nie je samozrejmosť a realita pre ženy v krajinách Latinskej Ameriky, z hľadiska bezpečnosti je absolútne odlišná. Argentína je nádherná krajina, spoznala som tam aj producentku a speváčku Kaleemu, s ktorou sme spravili pieseň “Sen” na jej album “Utera” a zároveň aj ona hrá v piesni Ina Maka, ktorá je na albume “EARTH”. Veľmi rada počúvam hudobnú scénu Latinskej Ameriky, hlavne ženy producentky, je to silná scéna, ktorá v hudbe mixuje tradičné nástroje a elektroniku spôsobom, ktorý sa mi veľmi páči. Takže určite ma ovplyvnila hudba Latinskej Ameriky, aj pri vyberaní rytmov, zároveň na albume hrá aj skvelý perkusionista Miloš Vacík, ktorý sa okrem iného zaoberá brazílskymi rytmami a tak aj na album priniesol trochu brazílie.“
Kde primárne vznikali nápady na jednotlivé skladby a akým spôsobom bol album sfinalizovaný?
„Ako to už u mňa býva zvykom ide skôr o pomalší proces čo sa týka celého vypracovania albumu. Môj detailný prístup a hľadanie akejsi z môjho pohľadu dokonalosti, proces neurýchľuje. Niektoré skladby na albume sa radia ešte medzi moje prvé z roku 2010 (Soll a Tree) a doteraz čakali na svoje miesto. Skladba Ode vznikla ešte niekedy v roku 2013, no veľkú časť z nej sme nahrávali až v roku 2019 vo Francúzsku v spolupráci s Marc-Eric Lainem a v roku 2020 sme donahrávali husle s Ninkou Marinovou – Nina Rosa, ja som niekoľkokrát nahrávala lead vokál a ostatné vokály. Ďalšie demá vznikli na rezidencii v Divadle Pôtoň v roku 2017, kde sme tvorili spoločne s Cristianom Estrellom, s ktorým som spolupracovala aj pri produkcii. Ina Maka bola poslednou skladbou, ktorá vznikla jeden večer len z jednoduchého hrania tónov na charango, ku ktorým hneď prišiel aj text (takáto situácia je skôr výnimočná a považujem ju za darček). Je to inak jediné, čo viem na charango zahrať. No koncept albumu som mala už veľmi dlho v hlave, spisovala som si poznámky, načítavala témy, dlho som len nasávala a sledovala, čo sa deje vo svete na socio-geopolitickej úrovni. Zároveň som veľa kreslila, čo u mňa nie je také zvyčajné. Z toho vznikli symboly pre jednotlivé skladby a návrh kostýmu, ktorý utkali dievčatá z Wnoozow ateliéru. Finalizácia albumu bola kapitolou sama o sebe. Odohrala sa v Prahe v Štúdiách Faust, kde sme album mixovali spoločne s Michalom Černým alias “Koudelkou”, ktorý ma trpezlivo zasvätil do tajov sveta zvuku a takisto na album navrhol skvelých hudobníkov, s ktorými sme ešte nahrávali tesne pred finalizáciou. Bola to nakoniec skvelá voľba. Časovo sa celý proces samozrejme natiahol aj kvôli pandémií, približne o rok, ale ako sa ukazuje všetko má svoj význam a správny čas. Pri tvorbe sa veľmi ťažko odhaduje.“
Tvoje plány na tento rok?
„Moje plány je nemám nejaké veľké plány. Musím sa priznať, že po dokončení albumu som naozaj unavená, nechala som tam všetko. Vôbec neviem ako to bude so živým hraním, to sa veľmi ťažko plánuje, naučila som sa v tomto smere nemať žiadne očakávania, lebo sklamania boli príliš veľké. Určite poslucháčkam a poslucháčom veľmi rada predstavím zatiaľ aspoň v online priestore každú pieseň a rada by som naplánovala ku každej isté aktivity, ak to bude možné. Zároveň som sa rozhodla, že tento rok venujem aj sama sebe, znamená – budem sa snažiť oddychovať, byť v prírode, nazbierať sily, venovať sa hlbšiemu štúdiu hlasu, rada by som šla na nejakú púť. Žijem skromným životom, k šťastiu mi veľa netreba. Stačí mi pokoj, moje blízke duše a moja mačička Gershwinka.“
Alexander Čerevka a Róbert Gregor (foto: Darartphotography)
