SOUNDTRACK – JACK ET LA MÉCANIQUE DU CŒUR (Barclay, 2014)
Nie každý album filmovej hudby, čiže soundtrack, je možné počúvať a vnímať, ako plnohodnotný album s kvalitatívne vyváženým repertoárom. Obzvlášť soundrack k filmu animovanému. Práve som však objavil výnimku. Preto sa vám oplatí venovať jej pozornosť. Možno sa mi podarí, prihrať vám teraz niečo, z čoho budete mať pôžitok. Hudba k filmu by mala súvisieť s jeho dejovým obsahom. Preto najprv objasním, čo sa vo filme sprevádzanom touto vzácnou hudobnou výnimkou odohráva. Píše sa rok 1874. Jack sa narodil v najchladnejší deň roka a jeho srdce je stále zmrazené. Doktorka Madeleine mu choré srdce nahradí mechanickými hodinami. Prežije iba vtedy, ak dodrží tri podmienky. Prvá: Jacka sa nikdy nesmie dotknúť ľudská ruka. Druhá: Nesmie sa nahnevať. Tretia: Nikdy sa nezamilovať. Skúste hádať, či sa mu to podarí splniť. Ja som porušil v poradí tretie pravidlo okamžite a zamiloval som sa v momente do úvodnej skladby „Jack Et La Mécanique Du Coeur“ (Jack a mechanické srdce). To je aj názov filmu francúzskeho režisérskeho tandemu Mathias Malzieu a Stephane Berla. Autormi hudby k tomuto pozoruhodnému dielu sú takisto pozoruhodní hudobníci a speváci francúzskej scény: Olivia Ruiz so skupinou Dionyzos, Arthur H, Alain Bashung , Jean Rochefort , Emily Loizeau a ďalší. Oliviu Ruiz a Arthura H – hlavné skladateľsko-interpretačné piliere albumu – predstavovať nebudem. (Na stránke New Model Radia ich onedlho budem prezentovať po vydaní ich nových sólových albumov.)
Zastavme sa však pri Emily Loizeau, ktorej krátky životopis nám poslúži, ako kľúč k otvoreniu tajomstva prekrásnej scénickej piesňovej musique grandiose. Vyštudovala klasickú vážnu hudbu, filozofiu, divadelné umenie. Píše texty vo viacerých jazykoch a takisto ich aj spieva, a okrem primárnej inšpirácie Bachom a Franzom Shubertom, sa inšpirovala aj veľkými osobnosťami takzvanej ľahšej múzy, ako sú Georges Brassens , Bob Dylan, The Beatles, Tom Waits, Nina Simone, Randy Newman. Podotýkam, že životné príbehy ostatných vyššie spomenutých spoluautorov, nie sú z hľadiska hudobného o nič menej zaujímavé. Tušíte už, že na tomto soundtracku by vás naozaj mohla čakať hudobná kvalita? Tušíte dobre. Z môjho pohľadu, samozrejme. A okrem kvality vás čaká aj štýlová pestrosť s dosť širokým okruhom vplyvov – rock, punk,kabaret, šansón, rap, hip-hop, surf music, spaghetti westernové nálady á la Ennio Morricone. Z celkového počtu 31 skladieb (!) odporúčam najmä piesne: „Jack Et La Mécanique…, Le Jour Le Plus Froid Du Monde, When the Saints Go Marchin‘ In“ (tejto patrí päť hviezdičiek), Flamme A Lunettes, Malaguena, La Panique Mécanique“ a hit „Candy Lady“. A nakoniec ešte dobrá správa. Nie je to posledná tohoročná lahôdka z Francúzska. Jeseň bude ešte bohatá na fantastické hudobné chuťovky.
Ladislav Mlčúch
