Ďalší autorský album elektronického pesničkára a skladateľa experimentálnej hudby Jána Boleslav Kladiva obsahuje kontextuálne presahy do nemeckej avangardnej hudobnej scény, ktorá je v dejinách popmusic označovaná ako Krautrock. Hudobný diskurz je vedený pomocou humánnych grúvov a elementárnych pramelódií striedaných s piesňovou formou. Pomalé zmeny narušujú minimalistické sklony východzích hudobných situácií. Základ hudobných štruktúr ostáva civilne živý, vyhýba sa synkopujúcej pestrosti a zdôrazňuje skôr klasický európsky hudobný vývoj. Album obsahuje inštrumentálne skladby i otextované piesne v slovenskom a v nemeckom jazyku. V textoch sa objavuje téma cesty na vrchol hory, striedania civilizácií, téma blikajúcich hviezd a nedostatku snov, ktoré sú nahrádzané len tisíckami obrazov. Album Matterhorn vychádza 9 rokov po albume Rozhľadňa – za ktorý dostal Kladivo v roku 2009 cenu Radio Head Awards a 4 roky po albume Nekonečno neostré je z dvier, ktorý naspievala Marcela Derevencová.
Pri príležitosti vydania nového albumu sme položili Kladivovi niekoľko otázok
– Od vydania Tvojho debutového albumu Nahá uplynulo už 22 rokov. Čo sa zmenilo v Tvojom živote?
Mám 53 rokov a nemám našetrené, rovnako ako pred 22 rokmi, pozerám sa však na budúcnosť s optimizmom aj bez bankovej istoty. Deti sú už veľké, ich život je úplne iný ako bol náš. Dá sa v určitom zmysle povedať, že svet zaklialo svetlo elektronických displejov.
– Novinka Mattehorn je akýmsi návratom k pesničkovej tvorbe. Ku ktorej tvorbe viac inklinuješ v súčasnosti?
Pred mesiacom sme dokončili film režiséra Maroša Beráka Sprisahanie šedej rasy – do ktorého som komponoval hudbu. Spolupráca na filmoch je veľmi zaujímavá, moje elektroakustické skladby nachádzajú obrazy a cítia sa ako ryba vo vode. Pesničková tvorba je ťažšia, ale kedže milujem poéziu, neustále sa k nej vraciam. Poéziou, metaforou, môžem vysloviť niečo, čo sa nedá nejakým vysvetľovaním vecí.
– Ako vznikali nové piesne? Bol to najprv text, na ktorý vznikla hudba, alebo bolo to naopak?
Nové pesničky vznikajú vždy na nejakú konkrétnu situáciu, či udalosť. Texty sa vynárajú väčšinou v noci, zobudím sa a musím si ich zapísať, lebo by som ich do rána zabudol. Niekedy však robím text aj na vopred vzniknutú hudobnú štruktúru, z ktorej sa slová vynárajú akoby pozvoľna samé a samozrejmé.
– Na albume sa objavili aj piesne s nemeckým textom? Inklinuješ k nemčine napriek tomu, že v súčasnosti v hudbe nepatrí medzi preferované jazyky?
Mám rád nemeckých básnikov Rilkeho, Heineho ale najmä Hölderlina. Nemčinu som sa učil 9 rokov a je to jediný neslovanský jazyk, v ktorom viem trochu premýšľať. Všimol som si, že ľudia, keď spievajú cudzím jazykom, akokeby sa zmenili. Jazyk so sebou nesie aj mimo významové fluidum. Na druhej strane, keď som bol malý, tak nemčina bola zdrojom nášho humoru. Československá TV preberala z NDR program Ein Kessel Buntes – kŕčovitú veľkolepú artisticko-tanečno-spevácku šou. No a potom, v roku 1976, som počul z rakúskeho rádia Ö3 Radioaktivität od Kraftwerku, tie mrazivé slová: „Rádioaktivita – je tu pre mňa i pre teba…“ Aj keď nemčina nie je dnes preferovaná, rozhodol som sa narušiť tento stereotyp.
– Album je pomenovaný podľa jednej z najkrajších hôr v Európe? Čo ťa viedlo k tomuto názvu? Poznáš to miesto aj osobne?
Bol som fascinovaný podivným a majestátnym tvarom hory. Matterhorn pri pohľade zvrchu tvorí pyramídu so štyrmi ostrými stenami v smere svetových strán. Na Matterhorne zahynulo viac horolezcov než na Mt. Evereste. Čítal som text jedného z horolezcov, ktorý opisuje svoj prvý výstup vetou: „Matterhorn ma priťahoval ako ovcu.“ Pre mňa sa stal metaforou doby, v ktorej žijeme. Zvláštnej, ale aj veľmi nebezpečnej. Možno sa v lete vydám do Zermattu, aby som jej ducha zažil naživo.
– Využíval si pri nahrávaní albumu aj pomoc ďalších hudobníkov?
Na albume si so mnou v dvoch piesňach zaspievala aj moja dcéra Justína, ktorá v roku 2002 – ako 8 ročná – spievala so mnou pesničku Rádioamatér.
– Čo si myslíš o menšinovej domácej hudobnej tvorbe? Má ešte svoje publikum?
Myslím si, že naša menšinová scéna prežíva svoje zlaté časy. Zaslúžili sa o to skvelé slovenské nezávislé vydavateľstvá, ale aj Slovenský rozhlas, ktorý dáva takejto tvorbe priestor. Teším sa, že nové publikum si nájde aj na New Model Radiu!
viac na: www.kladivo.com
Róbert Gregor
