Janku Kozákovú verejnosť vníma najmä ako speváčku kapely Mukatado, ktorá v tomto období pracuje na novom albume. Tento rok však vydala už druhý album projektu Vlčie Maky s názvom „Horehronie“ a budúci rok chystá vlastný jazzový album.
Na prelome septembra a októbra zverejnila Jana Kozáková spolu s Vlčími makmi dueto s Danom Bártom – Kážu sa mi ženiť. Skladbu z albumu „Horehronie“ nahrali v priebehu dvoch hodín.
„Dan Bárta prišiel pripravený a skladbu mal nacvičenú. Na celý proces sme mali zhruba dve hodiny. Mala som trochu obavu, pretože v strede skladby je priestor na improvizáciu a nevedela som, či to stihneme. Nemala som úplne konkrétnu predstavu, čo tam budeme spievať. Dan to dal na tri „tejky“ a z toho sme si vybrali tie improvizačné úseky. V podstate hneď vedel, čo má robiť. Bolo to úžasné,“ povedala o spolupráci Jana Kozáková.
„Človek sa stále niekde vyvíja. Mňa čím ďalej, tým viac ťahá k jazzu. Ešte som si potrebovala prejsť niektorými vecami a koncertami s iným žánrom. V hlave som tento projekt však mala skutočne veľmi dávno. Vymyslela som si ho, aby som sa zdokonalila v jazze. V projekte Vlčie maky spracovávame folklórne piesne do jazzových aranžmá. Oslovila som na to veľmi zaujímavých muzikantov, ktorí ma stále posúvajú vpred a vďaka nim sa učím nové veci,“ dodala speváčka, ktorá má napriek pandémii pomerne nabitý program.
Album Horehronie vyšiel len nedávno, no už počas prvých koncertov zažívala Jana Kozáková pomerne nový pocit.
Diváci poznali texty piesní a spievali si spolu s ňou. „Reakcie publika počas koncertov boli úžasné. Nie som zvyknutá, že ľudia poznajú text každej skladby. Po koncertoch chodili za nami a kupovali si CDčka,“ prezradila.
Ľudovú hudbu máme podľa nej v sebe, je to niečo prirodzené. Naviac otec Jany Kozákovej hrával vo folklórnom súbore, preto fúzia ľudovej hudby a jazzu je pre ňu prirodzenou cestou, po ktorej sa chce dostať k jazzovej produkcii.
Plány má interpretka aj s projektom Vlčie maky, rada by pokračovala v nastavenom žánri.
Oblasť Slovenska, z ktorej bude vyberať skladby ešte nie je presne určená. „Určite by som sa chcela posunúť ďalej zo stredného Slovenska, zaujalo ma východné Slovensko a aj goralské piesne. Musím to ešte naštudovať,“ dodala na záver.
V najbližších dňoch sa Janka Kozáková začne rovnako ako väčšina ľudí pripravovať na vianočné sviatky.
„Štedrovečernú večeru dodržiavame kompletne stále. Vždy je tá klasická kapustnica, dávajú sa peniažky pod obrus, máme makové opekance, rybu a vždy sa rada stretnem s celou rodinou a venujeme si ten čas,“ povedala Jana Kozáková.
Pri tejto príležitosti vznikol nasledujúci rozhovor.
Janka, verejnosť ťa má spojenú predovšetkým s projektom Mukatado a teraz sa objavuješ s projektom, ktorý má iné zameranie. V roku 2019 vyšiel prvý album Vlčie maky. Príprava trvala dva roky, ako prebiehala príprava tohto projektu spolu s prácou v projekte Mukatado?
„Človek sa stále niekde vyvíja. Mňa čím ďalej, tým viac ťahá k jazzu. Ešte som si potrebovala prejsť niektorými vecami a koncertami s iným žánrom. V hlave som tento projekt však mala skutočne veľmi dávno. Vymyslela som si ho, aby som sa zdokonalila v jazze. V projekte Vlčie maky spracovávame folklórne piesne do jazzových aranžmá. Oslovila som na to veľmi zaujímavých muzikantov, ktorí ma stále posúvajú vpred a vďaka nim sa učím nové veci. Tento druhý album sme posunuli do iného levelu, pretože celé aranžmá som nechala na klavíristovi Klaudiovi Kováčovi. Teším sa na reakcie na CDčko.“
Ako vznikol názov Vlčie maky?
„Nejako mi to prišlo, ani k tomu nie je žiaden príbeh. Chcela som nejaký svoj názov, hoci chlapci majú podobné projekty, v ktorých hrajú. Tento názov ma oslovil v rovine vlčie maky a v samom názve je aj určitá dravosť – vlk. Páčilo sa mi to.“
Spojenie jazzu a ľudovej hudby nebýva až také obvyklé, hoci ani nie je výnimočné. Hovoríš, že by si chcela ísť viac do jazzu… prečo práve touto cestou?
„Ľudovku cítim v sebe. Môj otec hrával vo folklórnom súbore a je to asi to najprirodzenejšie, čo máme v sebe. Keďže tento projekt by mal vyústiť do mojej jazzovej sólo platne, tak som si vymyslela niečo takéto, aby som v jazze mohla napredovať.“
Tematicky sú albumy Vlčích makov rámcované konkrétnym územím, teda oblasťou, z ktorej skladby pochádzajú. Ľudia veľmi dbajú na lokalizáciu týchto piesní. Ako prebiehal výber skladieb a kto všetko ti pri tom pomáhal?
„Vždy sa radím s dramaturgami z rádií a odborníkmi, ktorí sa venujú folklóru. Spolu sme vytvorili zoznam piesní. Potom som si podľa melódií a podľa predstavy, v akej forme by sa pieseň mohla zobraziť, som si vyberala tie, ktoré mi boli najbližšie.“
Koľko z tvojich najobľúbenejších sa do výberu dostalo?
„Dostala som veľa tipov na piesne a robila som si aj prieskum na sociálnych sieťach, čo by ľudia chceli na CDčku počuť. Z nich som si vyberala. Myslím si, že tie, ktoré som chcela, tam sú. Neskôr som od aranžéra dostala aj pochvalu, že som dobre vybrala, tak som veľmi rada.“
Tvoji spoluhráči sú veľmi skúsení hudobníci, jazzmani… ako sa oni stavajú k folklóru a folklórnym skladbám? Čo to pre nich znamená? Ako k týmto skladbám pristupujú?
„Keď som s nimi prvýkrát hovorila o tom, o aký projekt by malo ísť, tak mi práve oni navrhli túto formu. Dlho hrávajú, majú napríklad kapelu Bašável, kde robia rôzne ľudové piesne do jazzových aranžmá. Majú k tomu veľmi pozitívny vzťah.“
Aké máš ohlasy od ľudí, ktorí sú možno ortodoxnejší folkloristi? Ktorí majú radšej folklór v tej tradičnej podobe ako poznáme napríklad z festivalov?
„Zatiaľ sú reakcie veľmi pozitívne. Viem si predstaviť, že sa to niektorým ľuďom nemuselo páčiť, keďže majú radi tradičnejší folklór… ale zatiaľ sa ku mne dostali len pozitívne ohlasy.“
Ak si porovnáš proces nahrávania prvého a druhého albumu, kam sa toto nahrávanie posunulo?
„Prvý album som pripravovala ja s klaviristom, ktorý sa pohybuje skôr v popovej hudbe. Každú pieseň sme aranžovali spolu v štúdiu, ale najväčšie slovo tam mal Klaudio Kováč. Pochopila som, že takto to úplne nejde a takto si to nepredstavujem. Museli sme na tom popracovať. Pri druhom CD som vybrala piesne a poslala ich Klaudiovi. On na tom pracoval zhruba pol roka. Potom sme už len doťukávali maličkosti v štúdiu. Dlho sme to cvičili predtým, ako sme to nahrali. Toto je veľká zmena. Vtedy sme nahrávali hneď po aranžovaní.“
Na albume sú dvaja hostia. Podľa čoho si si ich vyberala a ako ich oslovila tvoja ponuka?
„Zaujímavé bolo, že Peťo Adamov náhodou prišiel na jeden koncert Vlčích makov minulý rok. On bol ten, kto navrhol dueto. Počula som niekoľko jeho piesní a páčili sa mi. Zavolala som ho teda na pieseň Javorom, javorom. Dana Bártu som oslovila ja, keďže mám veľmi rada jeho projekt Illustratosphere. Keďže je veľmi zanepráznedný, som veľmi rada, že moju ponuku prijal.“
Prišiel priamo do štúdia… cvičili ste skladbu alebo je Dan improvizátor?
„Prišiel pripravený a skladbu mal nacvičenú. Na celý proces sme mali zhruba dve hodiny. Mala som trochu obavu, pretože v strede skladby je priestor na improvizáciu a nevedela som, či to stihneme. Nemala som úplne konkrétnu predstavu, čo tam budeme spievať. Dan to dal na tri „tejky“ a z toho sme si vybrali tie improvizačné úseky. V podstate hneď vedel, čo má robiť. Bolo to úžasné.“
Máš za sebou už aj koncertnú skúsenosť s týmto repertoárom. Aké sú reakcie publika?
„Zatiaľ sa teším, lebo sú veľmi pozitívne. Nie som zvyknutá, že ľudia poznajú a spievajú si texty všetkých skladieb. Chodia za nami po koncerte a kupujú si CDčka. Z toho sa veľmi teším.“
Aká je budúcnosť tohto projektu, Mukatado alebo teda tvojho jazzového albumu?
„Do konca roka by som chcela dokončiť CDčko kapely Mukatado a na budúci rok by som sa rada začala venovať svojej platni. Neviem, či ju stihnem aj nahrať, pretože tam by som chcela pozvať aj viacero zahraničných hostí. Chcela by som aj spraviť niečo s Vlčími makmi. Ale ešte nemám presne vybranú oblasť.“
…ostaneš na strednom Slovensku alebo skúsiš napríklad východné Slovensko?
„Určite by som sa chcela posunúť ďalej. Zaujal ma východ, oblasť Goral… nemám to ešte úplne naštudované, aké sú tam piesne, ale pripadá to v úvahu.“
Čo všetko vo svojom živote stíhaš popri práci speváčky a hudobníčky? Ako sa ti zmenil život počas pandémie?
„Okrem toho, že spievam a koncertujem, starám sa aj o nahrávacie štúdio. Tu to celkom išlo aj počas korony, takže som stále v hudbe. Momentálne je moja hlava zameraná na propagáciu tohto CD.“
Venuješ sa teraz aj príprave na Vianoce?
„Mám rada ozdoby a stromčeky. Určite začiatkom decembra začnem uvažovať aj nad darčekmi, komu a čím urobím radosť.“
Vyberáš prekvapivé darčeky alebo preferuješ sa s tým druhým dohodnúť, čo by si prial?
„Niekedy mám na to fantáziu, čo by som komu kúpila. Väčšinou rada prekvapím.“
Ktoré tradície dodržiavaš na Vianoce?
„Štedrovečernú večeru dodržiavame kompletne stále. Vždy je tá klasická kapustnica, dávajú sa peniažky pod obrus, máme makové opekance, rybu a vždy sa rada stretnem s celou rodinou a venujeme si ten čas.“
Ktoré jazzové speváčky ťa inšpirujú?
„Teraz som sa opäť vrátila k Elle Fitzgerald, ktorú si stále púšťam. Je to pre mňa jedna z najúžasnejších jazzových speváčok.“
Andrea Čurná a NMR (foto: press Janka Kozáková)
