Janne Schra - OK (Schradinova - AntiFragile Music, 2018)
Občas niektorí publicisti napíšu, že určitý neznámy hudobník je pred širokou verejnosťou „skrytý“. Väčšinou však nie je v pravom slova zmysle skrytý, ale „zakrytý“ alebo „prekrytý“. Čím? Propagáciou (reklamou), ktorá tlačí do popredia záujmu niektorých iných hudobníkov. No kolesá osudu sa niekedy začnú otáčať aj nepredvídaným smerom a z neznámeho hudobníka sa začne stávať známy aj bez finančne podmastenej propagácie. Ako je to možné? Našťastie vo svete existuje aj nemálo odborných hudobných periodík, ktoré si všímajú viac hudbu ako popularitu a svojich čitateľov na neznámeho hudobníka upozornia, obzvlášť vtedy, keď ho pokladajú za umelecky zaujímavého. Teraz by sme to priali holandskej speváčke, skladateľke menom Janne Maria Ali Schradinova, vystupujúcej pod umeleckým menom Janne Schra. Nedávno jej totiž vyšiel nový sólový album s názvom OK. Je naozaj OK? My ho vnímame tak, že áno. A pozrieme sa aj na to prečo. Ale najprv si ozrejmime, kto vlastne Janne Schra je.
Narodila sa 21. decembra 1981, študovala audiovizuálne médiá na Utrechtskej umeleckej škole. Od roku 2001 do roku 2010 bola speváčkou a skladateľkou v pop jazzovej skupine Room Eleven. Nebola to v žiadnom zmysle podradná skupina, získala zlaté i platinové platne, nahrala dva albumy, koncertovala v Európe, Kanade, Japonsku, v Južnej Afrike. Po rozpade Room Eleven sa Janne vydala na dráhu sólistky. Od roku 2012 začala vystupovať pod vlastným menom. Spolupracovala s rôznymi umelcami, boli medzi nimi aj Kraak & Smaak (Festival Pohoda 2009), M.Ward.
V Holandsku sa hovorieva, že ak ste blondínka a vytvoríte niečo jazzové, budete porovnávaná s Ritou Reysovou. Rita bola slávna holandská jazzová speváčka (1924-2013). Anne, ktorá spočiatku inklinovala k jazzu, sa však na jej novom albume OK tomuto prirovnaniu vyhla, do určitej mieri sa totiž od jazzu odpútala a dnes by sme ju mohli ponímať ako speváčku na pomedzí žánrov indie pop, folk, folktronica, jazz, pop jazz, lounge music. Niekoľko jej skladieb produkoval Tobias Fröberg (Ane Brun), ostatné Martijn Groeneveld (Blaudzun). Reakcie recenzentov sú mimoriadne pozitívne: „Duch čerstvého vzduchu na mysli i srdci. Kombinácia hudobného rastu a sebareflexie, vyjadrená hlavne v osobnejších textoch a výbere hudobných nástrojov, ktoré vyhovujú jej zaujímavému, zmyselnému hlasu“.
Album otvára úvodná skladba Lights, hotová kvintesencia optimistickej uvoľnenosti v intenciách lounge music nielen k usrkávaniu kávy v kaviarni, ale viac možno bude vyvolávať pocity slnečného letného dňa kdesi na azúrovom pobreží Francúzka počas bezstarostnej dovolenky. Nasledujúca Bluebird je výletom do New Orleans, podfarbeným štýlom gypsy swing. A tak pestro a nápadito pokračuje album až do poslednej, dvanástej skladby OK, ktorá sa rozvinie do indie popu s prvkami štýlov folktronica, dream pop, ambient pop, art pop. Všetko je to plné jemnocitu, nostalgie, chytľavých melódií a delikátneho vkusu, porovnateľné s najlepšími albumami Everything But The Girl, Sade, Zaz, Caro Emerald. Skrátka, je to ideálna ukážka, že aj pop môže byť fantastický.
Miroslav Potoček (foto: press)
