REATARDS – GROWN UP, FUCKED UP (2015 GONER RECORDS)
Albumom dnešného dňa je platňa pre poslucháčov, ktorým nevstanú vlasy dupkom pri troške surového zvuku. Inak to ani byť nemôže, veď ide o pôvodnú kapelu dnes už zosnulého pesničkára Jaya Reatarda, známeho údernými rock’n’rollovými skladbami, ktoré sú priamočiare, rázne, ako vystrihnuté z americkej garáže zapratanej starými haraburdami, a zaprášené, bez akejkoľvek pozlátky.
Jay začal hrať a spievať ako pätnásťročný, keď poslal svoje prvé demo kazety labelu Goner Records, ktorý práve teraz vydáva jeho posmrtné pesničky s kapelou Reatards (V relácii 120 minút s hudbou ich doplníme staršou sólovou tvorbou Jaya Reatarda, z ktorej zaznie aj skvelá skladba Night of the Broken Glass).
Na tomto posmrtnom albume počujeme, ako Jay znel v jeho ranom období, jednotlivé skladby sú krátke, obvykle trvajú okolo minúty a pol, a pri ich počúvaní si možno všimnete, že napriek surovosti sú úprimnou výpoveďou o živote mladíka, ktorý svojím ukričaným prejavom a ostrými gitarami prejavuje svoje životné pocity. Sú nahnevaným, drsným protipólom sladkého chlapca, k akému ho vždy prirovnávali.
Ľudia z vydavateľstva Goner Records, ktorí Jaya poznali od malička, hovoria, že nikto nikdy nebol taký presvedčivý ako on. Nikto nevedel tak kričať, hádzať sa o zem a hrať „trashový“ rock ako práve tento mladík. Od jeho smrti (zomrel v spánku, pravdepodobne na predávkovanie mixom kokaínu a alkoholu) uplynulo 5 rokov. Mal 29 rokov. Jeho pesničkové jednohubky s ostrou chuťou, budú asi vhodné pre poslucháčov, ktorí sa radi prehrýzajú navonok nepočúvateľným hlukom.
Ako hovorí Eric Freidl z labelu Goner, ktorý Jaya kedysi objavil, album predstavuje v súlade so samotným názvom, Jaya, ktorý vyrástol a zmenil sa na poriadne nahnevaného človeka, hovoriaceho v textoch piesní o jeho domovskom Memphise, pozéroch v radoch jeho rovesníkov, ale i o láske, no rozhodne nečakajte piesne, ktoré pôsobia melodicky. Možno preto, že znejú garážovo (až primitívne), ako posolstvá zaobalené do ustavičného kriku.
Jay Reatard je však na nezávislej americkej scéne dodnes pozoruhodný fenomén. Preto mu dáme priestor v našom vysielaní. Z platne Grown Up, Fucked Up ťažko vybrať „znesiteľnejšie“ skladby, vhodné pre konvenčný rozhlasový formát. No my konvenční byť nechceme. V utorok večer sa obrňte veľkou dávkou ústretovosti.
Matej Lauko