Jean-Michel Jarre – Electronica 1: The Time Machine (Columbia 2015)
16.októbra uzrel po ôsmich rokoch svetlo sveta nový, dlho očakávaný album Jean-Michel Jarre – Electronica 1:The Time Machine. Na základe hudobného obsahu tohto albumu si dovolím nazvať jeho autora – “Electronic Machine”.
Opäť sa potvrdzuje, že na albumy niektorých tvorcov hudby sa oplatí počkať aj niekoľko rokov, pretože ich hudobné motívy potrebujú dozrieť. J.M. Jarre sa teraz rozhodol prizvať ku každej svojej nahrávke osobnosti elektronickej scény, ktorá do určitej miery formovala mnohé dnešné skupiny a ich skladby. Proces tvorby Electronica 1: The Time Machine v rôznych štúdiách markantne ovplyvnili na spoluprácu prizvaní hostia – John Carpenter, Moby, Air, Laurie Anderson, Lang Lang, Vince Clark, Armin van Buuren, M83, 3D (Massive Attack), Gesaffelstein, Tangerine Dream, Boys Noize, Little Boots, Fuck Buttons a … Pete Townshend! (The Who).
Spomeniem aspoň pár zásadných momentov…
Úvodnú skladbu odpaľuje JMJ spolu s Boys Noize a lepšie „intro“ v podobe jeho typického zvuku a mystiky si neviem predstaviť. Nahrávka s Air je zase typ skladby, pri ktorej mám tendenciu neveriť, že by ju boli schopní znova rovnako zahrať – je to úplná improvizácia a k tomu pravdepodobne komfortné prostredie štúdia. Vince Clarke (Erasure) preberie taktovku v skladbách Automatic (Part 1 – 2), a vy asi budete vedieť, ktorá začína biť. V Part 2 ešte pridá BPM a ocitnete sa akoby v dobrom tanečnom klube. V ňom sa uživia aj tínedžeri a dvadsiatnici – prichádza totiž Little Boots s naozaj dobrým adeptom na pop singel.
Od Mobyho v Suns Have Gone som čakal trochu viac, ale je to stále jeho starý dobrý štýl, skladba sa vydarila. Z môjho pohľadu jeden z vrcholov tohto albumu patrí spolupráci JMJ s Pete Townshendom v Travelator (Part 2) – neuveriteľný zvuk, fantastická poloha Townshenda a energia podporená jeho gitarou. Vyslovene alternatívu si vychutnáte v Rely On Me s hosťujúcou Laurie Anderson, ktorej výrazný hlas mieša karty v napätej atmosfére v réžii JMJ. V tanečnom klube budete pokračovať v skladbe Stardust s trance guru Arminom van Buurenom. Upokojí vás až masívny atak zvuku kombinácie JMJ/3D (Massive Attack). Záverečná The Train &The River je bravúrnym finále s účasťou Lang Lang. Klavír, ako vystrihnutý z Bowieho albumu 1.Outside, poprepletaný mixom asi všetkých samplov, ktoré kedy JMJ vymyslel.
Najsilnejšou stránkou albumu Electronica 1: The Time Machine je charakter skladieb, ktoré by aj bez zverejnenia mien jeho spolutvorcov, jasne deklarovali, kto drží v ruke dirigentskú taktovku. Podarilo sa mu z hostí vytiahnuť to, čo ich preslávilo. Napriek ich tvorivej sile má Jean-Michel Jarre hlavnú úlohu. Jednoducho povedané, brilantné dielo.
Mojo Lieskovský_DOUBLE LOUD www.mojmirlieskovsky.wordpress.com
