Nebola by to Tori Amos keby nahrala len obyčajný album cover verzií. Na album „Strange Little Girls“ si pred dvadsiatimi rokmi vybrala dvanásť piesní, ktoré preslávili mužskí interpreti. Ich posolstvo interpretovala prostredníctvom svojho vlastného ženského uhla pohľadu.
Nie som natoľko zdatný angličtinár, aby som dokázal vysvetliť všetky jemné odtiene úvodných riadkov, takže sa sústredím skôr na muziku. Už žánrový rozsah pôvodných skladieb bol nevídaný: od očakávaných (Tom Waits, Stranglers, Neil Young) cez prekvapivé (Depeche Mode, Velvet Undergound) až po vyložene šokujúce (Eminem, Slayer).
V niektorých prípadoch si Tori sadla úctivo k svojmu klavíru a originálne verzie skladieb nijako razantne neprekopávala.
Snažila sa zachovať ich melodické kvality, pričom ich urobila intímnejšími. Medzi tieto nahrávky patria piesne „Enjoy The Silence“, „Time“ a „I Don´t Like Mondays“.
Inokedy sa viac pohrala so štúdiovými možnosťami, v čom nadväzuje na zvukovo experimentálne predchádzajúce dva albumy. V niektorých nahrávkach ruší pôvodné melodické linky i aranžmány a nové verzie originálov takmer vyrážajú dych.
Závratná verzia piesne „Heart of Gold“ znie ako keby Neila Younga posadila do centrifúgy a v „Happiness Is A Warm Gun“ sa Beatles tiež hľadajú veľmi ťažko. Najväčší trhák prichádza ku koncu s thrashovou klasikou „Raining Blood“. Pôvodnú slayerovskú mäsiarčinu Tori premenila na tiahlu, depresívnu klavírnu litániu.
„Strange Little Girls“ je platňa rozmanitá a experimentálna.
V niektorých prípadoch je zaujímavá viac, v iných menej – je to ale skôr zaujímavý album ako skvelý. Určite dám prednosť ktorejkoľvek z jej autorských platní, ale aj táto kolekcia do prehliadky speváčkiných umeleckých tvárí a nevšedných konceptov rozhodne patrí.
Akana (Fullmoonzine) a NMR (foto: press Tori Amos)
