Jerry Paper – Big Pop for Chameleon World (Orange Milk / 2014)
Čudná hudba. Zároveň … pekná? Čoho je v nej viac? Čudného, či pekného? Váhy sa nakláňajú viac ku kráse. O „milimetrík“. Takže?
Všetko, čo je v nej čudné, vyznieva v kombinácii s veľmi komorným zvukom a v podstate s klasickými piesňovými kompozíciami (avšak bez kanonizovaného poradia sloha – refrén) – príťažlivo. Pre mňa. A čo to je? Digitálny pop, elektronický, s mrmlavými slovami, ktorým ťažko rozumieť. Jeho tvorca, spisovateľ, filozof a hudobník Lucas W. Nathan alias Jerry Paper, mi dosť pripomína nášho zosnulého velikána Deža Ursinyho. Spevom i melodikou. Veru, keby Dežo bol teraz na jeho mieste, možno by znel podobne.
Lenže Jerry momentálne žije v Brooklyne. Čiže pravdepodobnosť, že by naopak on mohol byť inšpirovaný Dežovými skladbami je minimálna. I keď dnes človek nikdy nevie, odkiaľ sa cez tú zázračnú mašinu zvanú počítač, môže taký americký Jerry dozvedieť voľačo o slovenskej hudbe. A Brooklyn je v posledných rokoch oázou alternatívnych tvorcov, prekypujúcich maximálnou dávkou drzosti, ignorujúcich všetky pravidlá šoubiznisu. Vymýšľajú (niektorí aj somariny), parodujú, všeličo stavajú na hlavu, a to je v princípe dobre. Lebo aj takýmito ušľachtilými umeleckými postupmi sa udrží pri živote zaujímavé hudba. A táto sa mi ako zaujímavá javí.
Málokto bude však túto hudbu zrejme počúvať.
V niektorých momentoch znie, ako keby sa spojili do jedného tela Ursini, Momus, Robert Wyatt, Godley & Creme. (Pre poslucháčov hudby s „diapazónom“ znalostí závislých od slovenského éteru, sú to pravdepodobne samé známe mená). A najlepšia skladba? Ťažko vybrať. Najvhodnejší by bol asi princíp ruskej rulety. Repertoár albumu Big Pop for Chameleon Worldtotiž na mňa pôsobí tak, že buď všetko, alebo nič.
Hit z neho nebude ani keby si Jerryho zobrali pod patronát všetci manažéri zábavného priemyslu. Jeho stvoriteľovi však zrejme o to nešlo. Napriek výhradám si ho rád vypočujem. Napokon, Jerryho asi netreba brať smrteľne vážne, veď hovorí: „Som ironik. Žijem normálne. Telesné potreby aj prácu vykonávam na jednom mieste. Medzi Jerrym a Lucasom teda nie je žiadna vzdialenosť“.
Miroslav Potoček (foto: press Jerry Paper)
