Eyvind Kang plays Masada Book Too – Alastor: The Book of Angels Vol.21 /Tzadik 2014
Čudujem sa, že keď taký vzor nezávislosti, akým je John Zorn, (jeden z najdôležitejších amerických skladateľov) je po stránke štýlovej tak všestranný, že už viac ani nemôže byť, tak mnohí naši priaznivci „indie music“ majú svoje poslucháčske spektrum zúžené do jedného, dvoch, troch štýlov. Mimochodom, nekompromisne nezávislé vydavateľstvo Tzadik. založil on. Slovo geniálny som možno v mojich článkoch ešte nikdy nepoužil. Ale ten, kto skomponoval tisíce skladieb, podieľal sa na nahrávaní stoviek albumov, pritom sa ešte nechystá do hrobu, ten asi geniálny bude. Preto si vždy zvedavo vypočujem všetko v čom má Zorn prsty. Netvrdím, že sa mi od neho všetko páči. Od nikoho sa mi nepáči všetko. Mne stačí, keď sa mi páči aspoň niečo.
Teraz napríklad ďalší z jeho projektov Masady – Alastor: Kniha Anjelov, zväzok 21. Sú to Zornove skladby, ktoré hrá kapela, či skôr orchester, pod vedením amerického skladateľa, mystika, svetobežníka, multiinštrumentalistu, predovšetkým huslistu (čínske husle erhu) Eyvinda Kanga (Beck, Laurie Andreson, Bill Frisell). Eyvind je zaujímavý skladateľ, inšpiruje sa spevom vtákov a najstaršími hudobnými kultúrami Ázie. Jeho skladby vyzerajú na papieri ako stránky z učebnice matematiky. „Pozerám sa na históriu hudby od poslednej doby ľadovej“ – hovorí Eyvind.
Čo očakávať od umelca, ktorý hovorí takéto slová? Ako sa zhostí Zornových skladieb? Kto sa bojí avantgardy z obavy, že bude nepočúvateľná, môže sa pokojne pustiť do relaxačného počúvania tejto inštrumentálnej takmer lounge music, bohatej na farby množstva rozličných nástrojov – elektronických aj akustických, napríklad sitar, tar, geomungo, ud, lesný roh, klarinet, flauta, saxofón, fagot, hoboj. Jedna skladba je dokonca tak roztomilá, že by ju mohli hrať rádia v ktorejkoľvek dennej i nočnej hodine – Variel. To je, vážení, jasná „exotica“ á la 50 roky minulého storočia.
Miroslav Potoček
