Tajomný hudobník Jonathan Bree pochádza z Nového Zélandu. Je známy svojimi melodickými skladbami, v ktorých počuť elektroniku, sláčikové nástroje i zvuky cimbalu. Na piatom albume “ Pre-Code Hollywood“ rozpráva príbehy o modernom živote, láske a dystopickom obraze spoločnosti.
Jonathan Bree svoje prvé koncertné vystúpenie absolvoval vo veku 12 rokov. Potom hral v rôznych kapelách. V roku 1998 patril k zakladateľom pomerne úspešných The Brunettes. Spolupracuje s nezávislým vydavateľstvom Lil‘ Chief Records, a to nielen ako hudobník, ale aj ako hudobný producent. V roku 2002 bol jeho spoluzakladateľom. K jeho akvizíciám patrili aj výborní The Ruby Suns. Prvý sólový album (The Primrose Path) mu vyšiel v roku 2013.
Čím sa Jonathanove skladby líšia od hudby, ktorou nás každý deň štedro zahádžu komerčné rozhlasové a televízne stanice?
V prvom rade nie sú tvorené spôsobom, ľudovo povedané „ako začne, tak pokračuje a tak aj skončí“. Navyše každá je niečím originálna, i keď všetky majú spoločný základ vo fúzii štýlov indie pop, art pop, chamber pop, synthpop, post-punk. Éru synthpopu „eighties“ navodzuje Jonathanov spev. Farba jeho hlasu i jeho spevácky výraz totiž v pasážach niektorých jeho piesní vyvolá spomienku na barytón Franka Toveya (Fad Gadgeta), zaujímavého anglického hudobníka synthpopu a industriálnej hudby, úspešného práve v období eighties.
Badať aj pokoru, poučenie umením veľkých skladateľov a aranžérov, obzvlášť osobnosťami ako Serge Gainsbourg, Lee Hazelwood, George Martin, Neil Hannon, Nick Cave, Stuart A. Staples, napríklad v skladbe orchestrálneho popu – You’re So Cool. Vplyv Gadgeta i Hannona je cítiť v piesni Valentine. Skladba Plucking Petals je celkom jasne inšpirovaná spaghetti westernovou hudbou Ennia Morriconeho. Skrátka, je čo počúvať.
Album „Pre-Code Hollywood“ sa dá stručne charakterizovať ako temný, diskotékový a plný smutných úderov.
Jonathan Bree v nových nahrávkach syntetizoval svoj koncept do rafinovaných a sústredených skladieb, ktoré prinášajú pocit okamžitej nostalgie. Ten sa môže dostaviť napríklad pri počúvaní soundtrackov k filmom Johna Hughesa alebo klasického popu z druhej polovice minulého storočia.
Bree poslal odvážny e-mail známemu producentovi Nile Rodgersovi, ktorý produkoval okrem iných album „Let´s Dance“ Davida Bowieho. Výsledkom bola spolupráca na titulnej skladbe „Pre-Code Hollywood“ a vynikajúcom singli „Miss You“ v ktorom Rodgers dokonca hrá na gitare.
Úlohy ďalšieho hosťa sa ujala Princess Chelsea, producentka a speváčka z Aucklandu, ktorá bola tiež členkou popových skupín Brunettes a Teenwolf.
NMR (foto: press Jonathan Bree)
