Jurema – Mestica ( Sarava Discos 2014 )
Scéna world music všeličo zmenila, trošku aj skomplikovala. Kedysi stačilo aby človek prečítal jeden dobrý hudobný časopis a hneď sa dozvedel, čo podstatné sa v hudbe udialo. Teraz? Nájdite world music v časopise orientovanom na angloamerickú hudbu. A keď ju tam predsa nájdete, tak iba ako okrajovú prílohu. Ešte pred vznikom scény world music to najprv skomplikoval vznik nezávislej scény, ktorá spôsobila, že hudba postupne prestala existovať pod jednou pokrývkou veľkých gramofónových spoločností. Tým pádom aj jej propagácia. Rozdelila sa akoby na dve časti, nezriedka ponímané ako antagonické. Čím sa skomplikovalo jej vyhľadávanie. Ako dôkaz, že je to tak, svedčí skutočnosť, že mnohí ľudia, ktorí sa o hudbu zaujímajú, o tom nevedia, hoci táto situácia začala vznikať zhruba pred 35 rokmi. A world music neskôr túto situáciu skomplikovala ešte viac, keď vyrukovala s hudbou takmer zo všetkých krajín, väčšinou neangloamerickou, a takisto bola rozdelená na závislú od veľkých gramofónových spoločností a nezávislú. Takže nám ponúkla dlhú niť na kľukatej ceste spoznávania hudby, no tá nás podobne ako niť Ariadnina môže vyviesť von z labyrintu na svetlo, kde je možné objavovať netušené krásy. A potom s veľkou pravdepodobnosťou príde odhalenie, že sme roky rokúce žili ohraničení mylným dojmom poslucháčov najlepšej hudby na svete, pretože nám takým spôsobom bola servírovaná z hrnca angloamerickej hudobnej scény, síce obrovského, no jedného jediného. Pričom ostatné hrnce dohromady majú väčší objem. Toto zistenie môže byť pre človeka šokom, najmä keď je jednostranným vyznávačom určitého angloamerického štýlu hudby.
Jeden z najjednoduchších spôsobov ako Ariadninu niť nájsť, je sledovať rebríček albumov World Music Charts Europe. Nie je výsledkom ich predaja, ale hlasovania hudobných expertov z 27 krajín Európy, ktorí mapujú hudbu sveta. Preto jeho dôveryhodnosť v zmysle hudobnej kvality neradno podceňovať. Momentálne sa v ňom objavil album Jurema – Mestica. Nie je nový. Vyšiel minulý rok. No Juremu – celým menom Juremu Mascarenhas Paes z brazílskeho mesta Salvador – nemôžeme vynechať. Jej druhý album Mestica vzbudil našu pozornosť. Názov Mestica nemá byť odkazom na jeho pôvodný zmysel, čiže na farby, ale na „mestické“ prostredie v ktorom Jurema vyrastala a jeho zvláštne zvyky, siahajúce do čias baroka. Vtedy boli súčasťou rituálov záhadných kmeňov, žijúcich v pralesoch severnej Brazílie, donedávna pokladaných za zaniknuté, ktoré neboli indiánske, ale mestické, čiže miešanecké. Caboclos boli miešanci belochov s indiánmi, Cazufos miešanci belochov z černochmi. Preto sa na nich nevzťahovali práva udelené indiánskym kmeňom, čo malo za následok stratu práva na ich územie. Ich rituály boli nazývané Jurema. Popíjali totiž počas nich vínový nápoj zvaný Vinho da Jurema, vyrobený z koreňa kôry Mimosa Hostilis. Tento botanický názov sa vzťahuje na stromovitý ker Jurema. Odvar z kôry jeho koreňov popíjali indiánsky šamani na vyvolanie zmeny stavov vedomia.
Starovekí Mayovia Juremu pokladali za posvätnú a nazývali ju „čierny zázrak“. Podľa nich liečila dušu. Inde ju zase nazývajú strom kože, pretože extrakt z jeho kôry lieči niektoré kožné choroby. Nevieme, či si speváčka Jurema počas nahrávania jej nového albumu uhla z vína vyrobeného z tohto zázračného stromu, no niektoré piesne z neho tak znejú, akoby boli poznačené tranzom nejakého tajomného rituálu pralesných ľudí. No napriek pôvodne rýdzo akustickým, prírodným motívom a bubnovaniu na kožené bubny, sú mixom akustických zvukov s elektronickými, nahrávanými najmodernejšou nahrávacou štúdiovou technikou. To je však iba jedna strana mince. Tá druhá má úplne inú podobu. Podobu piesní rôznych štýlov s upokojujúcim spevom Juremy. Napríklad pieseň Elizabeth Noon patrí do kategórie pomalých, snivých balád, takmer s takým duchom, aký majú piesne Bebel Gilberto. Skladba La Caňa je zase viac-menej španielska s prvkami „flamecovej“ hry na gitaru. No najkrajšia je pieseň Nkongo (remix), inšpirovaná vokálno-inštrumentálnymi skladbami zo slávnych spaghetti westernov sixties, v ktorej Jurema spieva duet s Chico Césarom – rytmus á la zvuk pravidelného klopotu konských kopýt, surfová gitara, zvony, tympany a … pískanie. Skrátka, westernová romantika. (Jurema spieva ešte dva ďalšie podobné duety s pánmi Tiganá Santana, Zeca Baleiro). Album Mestica pôsobí takmer ako umenovedná trajektória. Cítiť v ňom vzdelanosť, vyzretý umelecký názor. Jurema študovala hudbu a spev už od jej ôsmich rokov, neskôr dejiny na Federálnej univerzite v Salvadore / Bahia. Výsledkom bol magisterský titul v odbore sociálne dejiny. V roku 2005 jej bol udelený doktorát z dejín kultúry. Teraz je v podstate historičkou a pesničkárkou v jednej osobe. Kombinácia je to vskutku zaujímavá a potrebná. Počuť to na jej hudbe. Budeme zvedavo čakať na jej ďalší album.
Miroslav Potoček
