Experimentálna elektronika, acid techno, anatolský rock, dánska psychedélia, folk, jazz, afrobeat a malijské blues v jednom balíku pod názvom „Mystafa“. Ufff! Kto hneď zabehne do obchodu kúpiť si tiež album, nech zdvihne ruku.
Lenže single „Dans det op“ a „Özgürüm Ben“ z ucha nedostanete, to jednoducho nejde, takže pátrate ďalej. A ako každý, kto s vierou, že nie všetko čo na prvý pohľad vyzerá divne, divné byť nakoniec nemusí, dáte šancu aj ďalším skladbám. A potom sa už len nenápadne obzeráte okolo seba, či vás náhodou niekto u tak trestuhodného váhania nepristihol. To by ste asi nechceli.
Kto má ale vedieť všetko, že?
Napríklad že skupinu ocenenú Danish Music Awards tvoria dvaja rešpektovaní jazzmani – bubeník Emil De Waal a gitarista Niclas Knudsen. Popri nich pôsobia v kapele uznávaní elektroproducenti Spejderrobot a Rumpistol. To vás z neznalosti skupiny Kalaha ale fakt neospravedlňuje. To si treba priznať. Na albume poteší aj prítomnosť hosťujúceho speváka Uffe Lorenzena zo slávnej dánskej psychedelickej kapely Spids Nøgenhat.
Na predchádzajúcom albume „Mandala“ sa to hosťami tiež hemžilo a nechýbala medzi nimi ani speváčka tureckého pôvodu Hilal Kaya.
Pre novinku „Mystafa“ zložila Hilal Kaya tri skladby a text tej najvýbušnejšej vysvetlila: „Pieseň Özgürüm Ben, čo sa do angličtiny prekladá, ako Som slobodný, je o vzbure proti predstave, že by sa ľudia mali držať ďalej od nepríjemných problémov a ako ovce podliehať sociálnemu a kultúrnemu tlaku, namiesto aby mu čelili, a zbavili sa ho. Napríklad utláčané turecké ženy.“
Keď sa minulý rok na jar všetko kvôli pandémii zavrelo, získal vraj elektroproducent Rumpistol dojem, že sedí v izolovanom tábore a jedinou cestou von pre neho predstavovala hudba, umožňujúca sa mu preletieť po svete.
Ktorýmkoľvek smerom, len keď sa zbaví narastajúcej klaustrofóbie. Paradoxne mu pomohli dánski pesničkári Hjalte Ross a Maria Køhnke sa smutnou rozchodovou skladbou „Hurt You Once Again“.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Lis Kasper Bang)
