Londýn je na čele modernej jazzovej ligy, na juhoafrickej hudobnej scéne sa odohrávajú veci, že ich nestačíte sledovať a Coldcut – Matt Black a Jonathan More alias zakladatelia vydavateľstva Ninja Tune – nestrácajú tvorivý dych.
Nebaví vás ak chlapci, čo navštívia Afriku, sa pri tom tvária, ako by sa tam narodili, niečo rýchlo natočia a výsledok doma napečiatkujú vlastným podpisom? Nebojte, toto nie je ten prípad.
Coldcut do Južnej Afriky prišli na pozvanie britskej organizácie „In Place of War“ a knižnice Keleketla, interdisciplinárneho umeleckého centra v Johannesburgu.
Z priloženého dokumentárneho filmu navyše srší, že to najmenšie, čo pre spevákov, radikálnych raperov Soundz of the South, gitaristu Sibusile Xaba, perkusionistu Thabanga Tabaneho alebo DJ Mabheko urobili, je, že vnímali ich prirodzenú muzikálnosť, zaktivizovanú potrebou vydať zo seba všetko.
Elektronikou obklopení Coldcut v tú chvíľu pritom evidentne nemajú páru o tom, koho v Londýne priberú do partie a keď na to dôjde, postup vzájomného opeľovania sa v ničom nelíši od práce v Sowete – skladby vyrastajú z džemovania.
Do natočených juhoafrických základov postupne nažhavení vstupujú absolútne úžasný Tony Allen, Kutiho klávesista Dele Sosi, saxofonisti Shabaka Hutchings a Tamar Osborn alebo turntablista DeeJay Random.
Pomenovať túto expanzívnu elektro-akusticko-funky-hip hopovú fúziu nie je vôbec jednoduché.
Keď sa to vezme okolo a okolo, vlastne ani nie je nutné; stačiť by malo, že všetko neúprosne rotuje okolo afrobeatu (s dychmi sa pridávajú newyorskí Antibalas), juhoafrického výkladu jazzu, elektrotanečných beatov gqomu a potreby protestne si poriadne dupnúť.
V skladbe „Freedom Groove“ sa rytmicky vyrútili naproti naštvanému kazateľstvu hosťujúcich amerických raperov The Watts Prophets a v „Papua Merdeka“ vyjadrili so spievajúcim aktivistom menom Benny Wenda podporu slobody Západnej Papuy. Tu sa Allen úplne prekonáva a nielen za to daj mu africký Pánboh večnú slávu.
Jiří Moravčík a NMR (foto press Keleketla)
