Londýnska skupina Kerala Dust pôsobí v súčasnosti v Berlíne a Zürichu. Na svojom albume „Violet Drive“ sa snaží preklenúť priepasť medzi elektronickou hudbou a pesničkárstvom.
Kerala Dust vznikli v roku 2026 z rastúcej lásky k elektronickej hudbe. Spevák a hráč na klávesové nástroje Edmund Kenny skupinu založil v čase, keď mu tvorba na laptope pripadala ako najrozumnejšia vec. Na tieto začiatky spomína: „Veľmi ma zaujala klubová hudba. Prepadol som jej opakovaniu a monotónnosti. Stal sa z nej zvláštny druh mantry, ktorá zanecháva čistú hlavu.“
Hypnotické prvky ako hlavná hnacia sila
V hudbe skupiny Kerala Dust počuť blues i americanu v kombinácii s elektronickými beatmi. Vďaka častému koncertovaniu v kluboch sa kapele podarilo zdokonaliť svoju niekedy improvizovanú ale vždy plynulú živú šou. Ich piesne sa postupom času vymanili z okov vopred pripravených zvukových foriem a prinútili kapelu prepisovať vlastný scenár.
Koncom roka 2020 im vyšiel debutový album „Light, West“ nahraný v Berlíne. Počas pandémie sa Edmund spriatelil s filmovým režisérom Gregom Blakeym, s ktorým sa často potuloval po berlínskych uliciach a starých opustených budovách.
Edmund na tieto chvile spomína: „História Berlína je bohatá a zvláštna. Zamýšlam sa nad tým, koľko ľudí tu za posledných 80 rokov bývalo. Vyrastal som na britskej histórii, ale tu mám zvláštny pocit. Napriek tomu, že sa nemecké impérium rozpadlo a zanechalo po sebe len hanebnú históriu, nachádzam v meste istú hrdosť. Uprostred mesta hnijú zvyšky Berlínskeho múru, podobne ako neďaleké staré diaľnice postavené nacistami. Všetky stavby majú váhu histórie, ktorá ani nie je príliš vzdialená. Chodenie okolo týchto vecí a pozeranie sa na ne určite ovplyvnilo zvuk našej poslednej nahrávky.“
„Táto nahrávka je z pohľadu vplyvov viac stredoeurópska, pričom nemecké legendy Can SÚ stálym styčným bodom.“
Skladby na novom albume sú postavené najmä na bicích
V súlade s inšpiráciami znejú nové piesne niekedy ako vojnový pokrik. Nahrávanie prebehlo počas dvoch týždne v štúdiu Tilla Ostendarpa v Alpách neďaleko Zürichu. Duniace bicie, nad ktorými sa vznášajú texty a ďalšie zvuky dopĺňajú záblesky bluesových gitár, monotónnych syntetizátorov a Edmundov hlboký hlas.
Videoklipy natočené v Berlíne a okolí prepája európska história
Napríklad vizualizácia k piesni „Pulse VI“ sa natáčala na opustenom diaľničnom moste, ktorý sa počas studenej vojny stal súčasťou múru medzi východným a západným Berlínom. Neskoršie videá vznikli tiež na opustenom letisku, na ktorom sa nachádzali sovietske kasárne a v starej továrni na transformátory vo východnom Berlíne.
„Vychádzali sme z pocitu bohatej európskej histórie a rozdielov medzi Východom a Západom“
Edmund tvrdí, že pre Európanov Londýn prestal byť zaujímavým, pričom zmysel pre vzájomné prepojenie je vo svete po brexite zjavnejší. Platí to najmä pre Britov žijúcich v zahraničí.
O tomto hovorí: „Minulý rok sme v rámci európskeho turné navštívili Prahu, Budapešť a potom Varšavu. Cítili sme reálnu prepojenosť medzi týmito mestami. Zastrešuje ich európska identita a spoločná kultúra. Výsledkom tohoto poznania bolo, že nový album sa stal veľmi európskou nahrávkou“.
Spochybňovanie skutočností okolo britskej a európskej histórie je jadrom atmosféry albumu
Edmund hľadal inšpiráciu v majstrovskom diele PJ Harvey s názvom ‚Let England Shake‘ z roku 2011, ktoré sa tiež zaoberalo podobnými otázkami. Tento album bol melancholický a zároveň mal rozhodujúci pohľad na históriu. Nostalgia sa stala v istej forme liekom na neistotu. Môžete uchopiť nepokoj pohľadom do minulosti a zároveň sa pozerať do budúcnosti.
Záverečnú pieseň „Future Visions“ ukotvujú uzemnené bicie, nad ktorými sa hojdá zvuk basovej gitary symbolizujúci pohľad do budúcnosti. Starý mellotrón a nostalilgický hlas pritom odkazuje na minulosť. Je to dualita, ktorá definuje album „Violet Drive“ a tvorí jeho vzrušujúco bijúce srdce.
NMR (foto: press Kerala Dust)
