Hudobníci zo sibírskych regiónov centrálnej Ázie disponujú pokladom, na ktorý nikto iný nedosiahol: hrdelným spevom khöömei, vďaka ktorému majú v hrdle doslova celý orchester.
Spevom khöömei sa dá napodobniť zvuk vetra, vtáčie nahováranie, pripomína divé zvieratá, napríklad medvede, cinká ako konské strmene a najúžasnejšie znie, keď sa v tremole ozývajú tri hlasy súčasne, čo má odrážať prúd rieky.
Hoci s khöömei spriaznené vokálne štýly nájdeme aj inde vo svete a nutne nemusíme myslieť na západný vynález alikvótneho spevu, v jedinečnosti sa umenie pastierov z republík Altaj a Tuva nevyrovnajú. Dozvedeli sme sa to až po páde Železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu, keď cestovaniu a vzájomným kontaktom už nič nebránilo.
Prvé stretnutie s hrdelnými spevákmi zo sibírskej Tuvy dopadlo všade na svete úplne rovnako: úplným šokom.
Zatiaľ čo v Spojených štátoch sa predpokladalo, že sledujú Marťanov, u nás sa hovorilo o playbackovom podvode. Takto predsa žiadny človek nemôže spievať, obracali sa na seba s otázkou o pastierskom vokálnom umení predtým nič netušiaci návštevníci koncertov, to predsa nie je možné, aby takto dokázal niekto hlboko mručať, vždy to znie, ako medveď tesne predtým, než nás zožerie. Ale môže a skupine Khöömei Beat sa to potom hrá, keď má k dispozícii také úžasnosti.
Hudba Khöömei Beat sa na prvé počutie od iných spriaznených kapiel veľmi nelíši.
Aj na druhom albume „Changys Baglaash“ skupina stavia svoje skladby na rocku, nehanbí sa za popové melódie a z plných síl prepadá hrdelnému spevu. Na pôsobivosti jej však pridáva originálna kombinácia tradičných nástrojov s klasickým čelom, basgitarou a bubnovaním jedinej ženy v šesťčlennej zostave; Bailak Mongush, ktorá je prezývanou „Prvá dáma bubnov Tuvy“.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Khöömei Beat)
