Odohralo sa to na medzinárodnom hudobnom festivale Colours Of Ostrava. Koncertovala na neobvyklom mieste – v kostole. Našom, kresťanskom. Indka! Možno zvláštne. No pôsobivé, nezabudnuteľné. Vtedy ešte Kiran Ahluwalia znela tradičnejšie – v intenciách tradičných indických piesní lásky ghazal (zhudobnená poézia, indo-arabsko-perzká hudobná forma s koreňmi v 12. storočí). Potom sa pustila do spolupráce so skupinami Tinariwen (Pohoda / 2008 ) a Terakaft. Čo sú dve uznávané skupiny malijských Tuarégov, hrajúcich púštne blues. Tým nadobudla jej spirituálne ladená hudba iný rozmer – rytmickejší, hypnotický, trošku bluesový, rockový, psychedelický. S hudobnou produkciou jej pomohol Justin Adams – po telefonickom oslovení. (Spolupracoval s Robertom Plantom, Tinariwen, Rachidom Tahom, Brianom Enom).
Kiran pochádza z Indie. V detstve sa jej rodičia presťahovali do Kanady a ona s nimi. Láska k hudbe ju viedla k jej indickým koreňom pod vedením Vithala Raoa, posledného žijúceho muzikanta z kráľovského dvora indického Hydrabadu. Nahrala 6 albumov. Dva boli v Kanade nominované na cenu Juno Award (kanadská Grammy), jeden ju získal. V súčasnosti Kiran žije v New Yorku. Najnovší album Sanata: Stillness (Sanata: Ticho / pokoj) nahrávala so svojim manželom (Rez Abbasi), jazzovým gitaristom. Hodnotenia kritikov, hudobných „fajnšmekrov“ i širšej poslucháčskej obce sú väčšinou viac ako žičlivé – päť hviezdičiek, žiadna zriedkavosť. Nie div, za ten silný umelecký i „muzikoterapeutický“ zážitok. Ideálny príklad toho, aká by mala byť world music. Spája rozličné odlišné hudobné 
svety tak prirodzeným, presvedčivým spôsobom, že človeku sa až nechce veriť, že nemajú rovnaký pôvod.
Náročné? Trochu. No prístupné, kreatívne, slobodné, medzikontinentálne, jedinečné, citové, harmonické, magické, kontemplatívne, pestrofarebné, orientálne (texty v jazyku pandžábí), rozprávkové, záhadné, okrem elektrických gitár prevažne akustické ( harmónium, organ, akordeón, vibrafón, elektrický kontrabas, králičie tabla, bubny), nádherný hlas i spev, neprebádané hudobné územia a križovatky, rafinované fúzie ghazal, saharského blues, portugalského fado, popu, folku, jazzu, rocku. Päť hviezdičiek? Zaslúžene? Bez zaváhania.
Miroslav Potoček (foto: press)
