Kishi Bashi - Omoiyari (Joyful Noise Recordings, 2019)
Americký Japonec Kishi Bashi, vlastným menom Kaoru Ishibashi, študoval klasickú hudbu. V minulosti pôsobil v skupinách Jupiter One, Of Montreal a hrával s Reginou Spektor. Je typickým príkladom dnešnej kozmopolitnej hudobnej scény, na ktorej prebieha prelínanie žánrov.
Kishi Bashi je spevák, huslista, skladateľ a textár. Svoju hudbu si tvorí prevažne sám. Spočiatku vystupoval ako sólista, dnes už vystupuje s kapelou. Jeho hudbe by sme mohli hovoriť aj symfonický rock. Počuť v nej tiež folk, pop aj rôzne druhy súčasnej elektronickej hudby. Neraz pripomenie The Beach Boys z ich experimentálneho obdobia a nezaprie ani inšpiráciu z hudobných štýlov ako art pop, indie pop, sunshine pop, chamber pop, či psychedelic pop. Omoiyari je štvrtým albumom Kishi Bashiho, vychádzajúci po kladne prijatých tituloch „151a“ (2012), „Lighght“ (2014) a „Sonderlust“ (2016).
Námety textov na novom albume Omoiyari vychádzajú z histórie, z ktorej by sme sa mali poučiť a zároveň odrážajú búrlivú sociálno-politickú atmosféru súčasnej Ameriky.
„Bol som šokovaný, keď som videl, ako sa v Amerike opäť začína objavovať biela nadvláda,“ hovorí Kishi Bashi. „Moji rodičia sú prisťahovalci, prišli do Spojených štátov z Japonska po druhej svetovej vojne. Ako predstaviteľ menšiny som sa prvýkrát cítil neistý až v dospelom veku. Myslím si, že to bol skutočný spúšťač tohto projektu.“
Kishi Bashi nachádza paralely medzi neustálym opakovaním súčasnej vlády USA o múroch a xenofóbii a vyhláseniami po útoku na Pearl Harbor, ktoré viedli k zadržiavaniu japonských Američanov. Študoval toto obdobie, navštevoval bývalé väzenia a počúval príbehy pozostalých. Popritom rozvíjal svoje hudobné koncepcie a tvorivý proces vzniku albumu Omoiyari obrazovo zdokumentoval. Tento film bude zverejnený začiatkom roku 2020.
„Nechcel som, aby sa tento projekt týkal histórie, ale skôr ponaučení sa z nej,“ povedal Kishi Bashi. „Priťahovali ma témy empatie, súcitu a porozumenia ako spôsobu, ako prekonať strach a neznášanlivosť. Mal som ale problém nájsť anglický názov pre tento album. Omoiyari je japonské slovo. Nemusí sa nevyhnutne prekladať ako empatia, ale týka sa myšlienky vytvárania súcitu k iným ľuďom a premýšľania o ňom. Myslím si, že myšlienka omoiyari je najväčšia vec, ktorá nám môže pomôcť prekonať agresiu a konflikty.“
Silné koncepčné prvky albumu „Omoiyari“ sú poháňané podmanivým hudobným talentom Kishi Bashiho.
Prvýkrát mu s nahrávaním nových piesní pomáhali aj iní hudobníci ako Mike Savino (Tall Tall Trees), ktorý hral na bendžo a basovú gitaru, violončelista Nick Ogawa ( Takenobu) a ďalší. Zvuk huslí modulovaný rôznymi zvukovými efektami je ale stále dominantnou súčasťou veľkolepého štýlu Kishi Bashiho.
Zatiaľ čo téma „Omoiyari“ vychádza zo štyridsiatych rokov minulého storočia, odkaz albumu je nadčasový. Kishi Bashi na ňom skúma emocionálny život nevinných japonských Američanov, ktorí boli nespravodlivo uväznení a zároveň dúfa, že u tých, ktorí si vypočujú tento album, vyvolá pocit empatie čiže omoiyari.
Róbert Gregor (foto: press)
