Kaoru Ishibashi, známy ako Kishi Bashi, je americký indiepopový pesničkár, huslista a skladateľ filmovej hudby. Na jeho piatom albume „Kantos“ počuť brazílsky jazz, nostalgický funk, orchestrálny rock i japonský mestský pop.
Zaujal nás už v roku 2012 so svojim prvým albumom „151a“ – Japonec narodený v Seattli Kishi Bashi. Študoval klasickú hudbu, pôsobil v skupinách Jupiter One, Of Montreal a hrával s Reginou Spektor. Nie iba preto, že je príkladom zaujímavej hudobnej scény, na ktorej prebieha prelínanie rôznych žánrov, ale hlavne preto, že jeho debut obsahoval originálne a pôsobivé piesne.
Na husle hrá od siedmych rokov a svoju hudbu si tvorí prevažne sám. Spočiatku vystupoval ako sólista, dnes sa už prezentuje s kapelou. Jeho hudbe by sme mohli hovoriť aj symfonický rock. Počuť v nej tiež folk, pop, prípadne rôzne druhy súčasnej elektronickej hudby. Neraz pripomenie The Beach Boys z ich experimentálneho obdobia a nezaprie ani inšpiráciu z hudobných štýlov ako art pop, indie pop, sunshine pop, chamber pop, či psychedelic pop.
Tvorba ovplyvnená anime
Ako dvojjazyčného japonsko-amerického človeka ho inšpirovali k rozprávaniu fiktívnych príbehov kreslené filmy anime a manga. Už vo svojom detstve si obľúbil seriál Doraemon, ktorý ovplyvnil jeho neskoršiu tvorbu. Jeho hudba aj dnes priťahuje fanúšikov anime.
Myslím si, že môj nový album je vzrušujúci a dynamický a mohol by zapadnúť do vkusu ľudí. zdá sa, že moja hudba rezonuje ako mladým, tak i starším, takže dúfam, že sa bude páčiť všetkým.
Piaty štúdiový album bol inšpirovaný kultovou sériou sci-fi románov „Hyperion Cantos“ od Dana Simmonsa a spismi osvietenského filozofa Immanuela Kanta z 18. storočia. Je tiež výletom do starovekých ruín na ostrove Kréta a stelesňuje nespútanú exaltáciu ľudského ducha a všetky jeho komplexy.
Dvojjazyčná komplexnosť
O najnovšom albume „Kantos“ sa hovorí ako o dvojjazyčnom diele. Je to párty album o možnom konci ľudstva, ktorý je hlboko znepokojivý a vznešene radostný zároveň. Štýlovo sa odchyľuje od symfonického folku kritikmi vychvaľovanej platne „Omoiyari“ z roku 2019. Toto dielo sa zrodilo sa z meditácie o masovom väznení japonských Američanov počas druhej svetovej vojny.
„Myslím si, že japonská kultúra má hĺbku a jemnosť, ktorá sa nepodobá žiadnej inej. Dúfam, že každý dostane príležitosť navštíviť alebo spriateliť sa s Japoncami.“
Singel „Icarus IV“ dopĺňa 16-bitový videoklip. Kishi Bashi k nemu na Instagrame uviedol: „Svojsky som poňal klasický príbeh o Ikarovi a pieseň som zasadil do fantastického gréckeho zvieracieho sveta, v ktorom sledujeme návrat márnotratného syna Ikara stretávajúceho sa so svojimi podráždenými opustenými kamarátmi. Hoci nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť, že je tento príbeh autobiografický, možno sa s ním stotožníte, ak ste sa niekedy cítili vinní, že ste odišli, alebo ak ste sa niekedy cítili opustení.“
Ďalši singel „Liliputian Chop“ evokuje atmosféru japonského „City Popu“ osemdesiatych rokov. Vznikol k nemu nostalgický videoklip v štýle filmu „City Hunter“. „Povedali mi, že si môžeme dovoliť maximálne tri hlavné postavy, tak som vybral seba, svoju ženu a saxofonistu. Vedel som, že chcem video v štýle japonského anime a mal som šťastie, že sa jeho výroby ujala tokijská spoločnosť Tonari Animation“.
Ďalšie zaujímavé klipy si môžete vyhľadať na kanály Youtube a album „Kantos“ vám radi predstavíme v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielani na platforme Mixcloud.
Róbert Gregor (foto: press Kishi Bashi)
