Slovenská skupina Klady Kľudu vydala koncom roku 2023 album s názvom „Žiadne mená“. Pod jeho piesňami je ako skladateľ a textár podpísaný najmä líder skupiny Mário Oravský.
Hudbu skupiny Klady kľudu dotvorili tiež ďalší skúsení hudobníci ako Marián Jaslovský (klávesy, soprán saxafón, flauta), Oliver Ďurčo (bicie, perkusie) a Ivan Galanský (basgitara, ústna harmonika). Ako hostia sa na nahrávaní podieľali speváčky Kristína Prablesková, Silvia Josifoska, Martin Wittgruber a Rado „Vrabec“ Orth.
Videoklip ku skladbe „Muž v očiach ženy“ stvárnil basgitarista Ivan Galanský, ktorý je tiež grafický dizajnér. Skladba je o partnerskom vzťahu: o vnútornom svete, pretvárkach, sklamaniach a očakávaniach. Stvárnenie klipu bolo vytvorené animáciou fotiek, ktorú Ivan s dcérou fotil na svojom dvore s vecami, ktoré ich obklopovali a oslovovali. Nechceli ísť do žiadnych komplikovaných produkcií, ktoré by to mohli pokaziť. Celý klip vznikal niekoľko mesiacov v počítači a vždy sa vymýšľali nové scény a nepotrebné vyhadzovali. Bola to príjemná práca a keďže nikoho netlačil čas.
Máriovi a Ivanovi som položil nasledujúce otázky:
Ako dlho vznikal nový album a čo vás pri jeho tvorbe inšpirovalo?
Mário: „Album obsahuje tri skladby, ktoré boli nahraté ešte v roku 2019. Nahral som ich takmer sám, okrem gitár. Basu s bicími a grooveom pomáhal nahrať Ján Machut, ktorý skladby aj mixoval a mastroval. V niektorých skladbách hral aj Marián Jaslovský toho času len hosťovsky, netušili sme vtedy, že skončíme spolu v pevnej zostave skupiny. Ku dvom skladbám sme sa vrátili po začatí spolupráce so Silviou Josifoskou a Kristínou Prableskovou, keď ich dodatočne naspievali. To už sme boli súčasná štvorka, ktorou sme od roku 2020, kedy začali vznikať všetky skladby na nový album. Inšpiráciu je ťažké uchopiť do slov, nie je to úplne nevedomý proces, ale ani nie racionálne myšlienkový, skôr pocitový. V správnom rozpoložení s gitarou v ruke vznikali prvé akordy, melódie, texty atď. Niektoré skladby sme mali čas cvičiť, alebo aspoň rozdžemovať, na skúške pred nahrávaním, čo mi pomohlo k výslednej predstave. Často som sám išiel nahrať skladbu resp. moje party – gitaru a spev do štúdia k Vrabcovi. On tak ako v minulosti neraz prispel vokálom, či niekde napríklad aj akustickou gitarou, či perkusiami. V textoch sa nachádza zopár osobných spomienok, bolestí z úrazu, takisto mala istý vplyv korona, ktorá je v textoch nepriamo spomenutá niekoľkokrát. Zvyšok verím, že je prevažne meditatívno-terapeutický, ide z môjho vnútra smerom k poslucháčovi. Reakcie to potvrdzujú, čo ma veľmi teší.“
Zostava skupiny sa viackrát menila. Ako vidíš je súčasnú životaschopnosť?
Mário: „Áno, prvý album vznikol v úplne inej zostave ako druhý a takisto teraz tretí je nahratý v kompletne inej zostave. Výmeny prebiehali tiež v koncertných zostavách mimo nahrávania, hlavne na bubeníckej stoličke. Som vďačný každému muzikantovi za jeho vklad, ale v tejto zostave sa nám zrejme darí najviac. Povedal by som, že hráme o čosi dospelejším spôsobom, citlivejšie, sme bližšie k podstate nášho názvu (smiech). Napríklad na naše súčasné koncerty občas prídu, boli aj na krste, dvaja bývalí členovia, známy bratislavský basový gitarista Otto Palkovič a gitarista Andrej Zelenay, ktorí nahrávali predošlý album. Prešli sme toho spolu dosť veľa aj koncertne. Ich pohľad a hodnotenie si vážim. Pomenujú veci aj kriticky, ale zatiaľ skôr chválili, teda okrem spomínaného Mariana Jaslovského, ktorého ani netreba predstavovať. V našej kapele hrá okrem dychov ako flauta, saxofón aj na klávesové nástroje. Aktuálnu štvorku ďalej dotvára bubeník Oliver Ďurčo, ktorý tiež spieva. Hrali sme spolu kedysi v jednej, či aj dvoch skupinách, vždy sme si hudobne a ľudsky rozumeli. Oliver naspieval celý album jednej slovenskej rockovej legendy s názvom Halušky, bubnuje usadene, nikam sa neponáhľa, čo je v tejto pokojnej kapele veľmi dôležité a spieva naozaj výborne. To nie je iba môj názor, počul som to opakovane od ľudí zo štúdií, v ktorých sme nahrávali album, ale aj na koncertoch. Našu štvoricu uzatvára nemenej skvelý basový gitarista Ivan Galanský, s ktorým sa poznáme od mojich dvadsiatich rokov. Hrali sme spolu neskôr ešte v dvoch kapelách. Okrem koncertov sme spolu nahrali tri albumy, z ktorých boli dva úspešné. Ivanov bezpražcový basový zvuk je už charakteristicky známy a občas zahrá aj na ústnu harmoniku. Najnovšie, na nielen moje potešenie, sa chopil aj tvorbe videoklipov. Sme fajn nastavení aj do budúcnosti, čo potvrdzujú reakcie poslucháčov. Pochvalu na náš album som počul tiež od rôznych hudobníkov. Na našom albume v štúdiách Pulp spolupracovali aj Jakub Hríbik, Jakub Spiszak a Roman Turtev. Oni nám okrem Jana Machúta a Vrabca tiež nahrávali a mixovali pesničky, výrazne pomáhali s narodením albumu. Bola to príjemná spolupráca a výsledok bol ovplyvnený v nemalej miere aj ich prácou, štúdiových zručností, skúseností a invencie.“
Aké sú ohlasy na nové piesne?
Mário: „Myslím, že veľmi dobré. Okrem spomínaných pozitívnych reakcií na koncertoch, nový album, skladby či spev mi napríklad pochválil Fefe z Hexu, čo ma veľmi potešilo. Štyri respektíve už viac skladieb z nového albumu, po koncerte v Slovenskom rozhlase v relácii FolkForum Soni Horňákovej, bolo zaradených do pravidelného vysielania na Rádiu Devín, čo je pre nás veľmi dobrá správa. Z RTVS mi napísali, že album ich zaujal, a preto sme im vďační, že sa nás rozhodli verejne prezentovať“
Domnievaš sa, že slovenské publikum dokáže vnímať hlbšie texty?
Mário: „Nie som si istý, či viem vôbec odhadnúť väčšinový vkus. Záleží aj na vekovej kategórii. Prehľad o tom, čo práve počúva mládež, ktorá je asi vždy najširšia poslucháčska masa, niekedy získavam od kamarátov, cez ich úsmevné príbehy a rozprávania o hudobných idoloch ich detí. Mám tiež osobný prieskum z môjho nočného zamestnania. Po večeroch jazdím ako taxikár a okrem inej hudby, často púšťam netušiacim cestujúcim aj Klady kľudu. Veľmi často sa pýtajú o čo ide a reakcie sú naozaj pozitívne. Za všetky spomeniem, že takto sme napríklad našli fotografa Mareka Bellaya, ktorý nám urobil fotky. Takto som sa zoznámil so speváčkou, klaviristkou, autorkou Kristínou Prableskovou, ktorá spieva na albume a niekedy aj na koncertoch, podobne ako Silvia Josifoská, ktorá na našu veľkú radosť v niektorých skladbách hosťuje. Ale posledný úspech z taxi production sa odohral v podobe pozvania do relácie Trochu inak. Viezol som Adelu Vinczeovú, nepoznali sme sa, ale Klady kľudu sa jej pri tejto letmej príležitosti respektíve po následnom zaslaní albumu zapáčili natoľko, že sme mali možnosť pred Vianocami vystúpiť v jej relácii. Za to som samozrejme takisto vďačný. Teda moje pozorovanie, čo sa špeciálne textov týka je, že ich ocenia, tí ktorí sú s nami na podobnej vlnovej dĺžke. Ľudia, ktorí sa chcú a vedia započúvať do hudby bez veľkých decibelov, prípadne ďalších aditív. Naše publikum sú z môjho pozorovania, vekovo zrelší ľudia, ale nie nevyhnutne. Poviem to hrdo, že sú to podľa mňa pohodoví ľudia (smiech). Ale naopak, po poslednom koncerte tesne pred Vianocami v klube Jazztikot, kde radi častejšie hráme, ma veľmi potešila jedna výrazne mladšia Rakúšanka, poďakovaním za koncert. Napriek tomu, že nerozumela ani slovo, atmosféra koncertu ju skutočne potešila.“
Aké máš skúsenosti s tvorbou videoklipov?
Ivan: „S tvorbou klipov nemám absolútne žiadne skúsenosti. Nikdy som žiaden nerobil. Keď sme nahrali nový album tak vzišla požiadavka na tvorbu klipu. Sme radi, že sme vôbec finančne utiahli nahrávacie štúdia. Natočiť klip by bola ďalšia položka a tak sa ta odkladalo. Rozmýšľal som, či by som to nezvládol sám, keďže sa venujem grafickému dizajnu. Napadlo mi, že najlepšia škola je pozrieť si, ako to robia ostatní. Po prvej hodine pozerania som si uvedomil, že to je to náročnejšie ako som si myslel. Treba začať inak rozmýšľať ako poprepájať jednotlivé sekvencie aby to dávalo zmysel, pritom dbať na umelecké stvárnenie a hlavne neunudiť diváka. Veľa klipov mi pripadalo ťažkopádnych a prvoplánových. Nechcel som aby to tak dopadlo. Videoklip je urobený tak ako mi to dovoľovali technické možnosti. Nepúšťal som sa do zložitých scén na ktoré nemám techniku. Bolo to skladanie obrazov, animácia a poetické vyjadrenie textu. Nechal som to odležať a premýšľal som, či to divák pochopí. Niekoľkokrát som to celé poprehadzoval a nahradil staré scény novými. Budem sa tešiť, keď si tento klip pozriem po pár rokoch. Možno si potom poviem, že som to mal urobiť celkom inak (smiech).“
Budeš robiť klipy aj na ďalšie piesne?
Ivan: „Čo sa týka ďalších klipov do budúcnosti, tak mám pripravené ďalšie dva námety na Máriove texty a už sa na to teším. Už len si nájsť čas. Snáď sa pridá nejaký kamarát s profi technikou a ja budem už len vymýšľať a dirigovať :)“
Ako vidíte vašu budúcnosť? Vznikajú už ďalšie piesne?
Mário: „Budúcnosť je vo všeobecnosti vždy neistá. Ale ak ostanú vypočuté moje priania tvoriť hudbu Klady kľudu, myslím, že sme nastavení pokračovať a verím, že aj priblížiť našu skupinu ďalším poslucháčom naživo, na streamoch a podobne. Čo sa nových vecí týka, za seba môžem povedať, že ďalší album je v štúdiu u Vrabca takmer nahratý. Myslím moje party ako spevy, gitary a základné aranžmány. Konkrétne je to 9 skladieb z celkových opäť 12 a zvyšné tri sú pripravené na nahrávanie. Z tých 9 mnou nahratých už do štyroch Oli nahral bicie a Ivan basu. Marián má svoje malé štúdio, v ktorom skúšame a on aj vo svojom voľnom čase nahráva spevy na záver. Samozrejme dôležitá časť bude mixáž a mastering, ktoré si pýtajú svoju prácu, čas aj peniaze. Mastering má vlastne vždy na na starosť Jano Machut, je to v tom najlepší a sľúbil, že pomôže aj s ďalším albumom. Takže ak nám zdravie a ďalšie životné okolnosti dovolia, dovolím si tvrdiť, že Klady kľudu budú aj tento rok určite working band a dúfam, že aj hard working band.“
Róbert Gregor (foto: Marek Bellay)
