La Lá – Rosa (Label: La Lá 2014)
Veríte, že podľa pseudonymu hudobníka (alebo názvu kapely) by bolo možné predpokladať, akú hudbu hrá? Ja tomu do istej miery verím. Väčšinou mi to totiž vychádza. Približne na 80 percent. Tak čo by ste povedali, čo môže hrať niekto s pseudonymom La Lá? Ja som takto rozmýšľal. La Lá, to znie všelijako. Môže to byť kapela, i keď takéto názvy si kapely nedávajú. Hudobník to tiež asi nebude, príliš mužne to nevyznieva. A ešte k tomu aj „rosa“, to by bolo na chlapa priveľa. Takže? Bude to žena. Asi nejaká exotická. Tipujem – Juhoameričanka. A druh hudby? Na rock to nevyzerá, ani elektroniku, ani rap, ani jazz. Takže folk! „Folkerka“. A tej sa treba pozrieť na zuby, pretože v posledných rokoch ma niektoré juhoamerické folkerky zložili knokautom takrečeno hudobným. Tak je to aj teraz, pretože peruánska pesničkárka La Lá (Giovanna Núnez) je objav nemalej veľkosti.
Čo z neho bude v budúcnosti, nevedno, pretože je regionálny, nezávislý, bez veľkej propagandy. Recenzie má dobré. Nás zaujíma práve to – hudba, nie popularita. La Lá hrá väčšinou sama s gitarou. Občas ju dopĺňajú muzikanti s akustickými hudobnými nástrojmi. Tým pádom jej piesne pôsobia komorne, akusticky, krehko. Pritom nevyspytateľne. Majú peknú melodiku, atypickú. Ich štýl je vyskladaný do jednoliatej fúzie andského i anglosaského folku, popu, bossa novy, valčíka, bolera, jazzu. „Je pre mňa ťažké odpovedať na otázku, aký žáner hrám. Mám na zozname všetko, čo sa mi páči a myslím, že to vyzerá ako ja. Preferujem farby spojené so ženskosťou.“– hovorí La Lá. Niektorí recenzenti si pochvaľujú autorkinu všestrannosť, nenásilné inovácie, hravé kompozície, jemný feminizmus a dojemnú úprimnosť. A ozval sa aj hlas, ktorý album Rosa považuje za najväčšie tohoročné prekvapenie peruánskej scény.
Mne osobne imponuje aj spev. Miestami je možno trošku nesmelý, akoby strémovaný, ale hladí a v niektorých momentoch pripomína Sade – v nižších polohách. Repertoár má vyrovnanú kvalitu. To, myslím si, treba mimoriadne oceniť. Ešte ho budem veľa ráz počúvať, až potom budem naisto vedieť, ktoré piesne sa mi páčia najviac. Zatiaľ je mojim favoritom skladba Jesús. Spievať „ŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ“, také niečo som ešte nepočul. Ale znie to nad očakávanie „rajcovne“. Som unesený. Takouto krásnou Peruánkou zvonka i zvnútra sa rád nechám uniesť.
Miroslav Potoček
