LAS HERMANAS – EP ( DISCOS MUERTOS 2014 )
Dnes je hľadanie originality ťažké. Avantgardy ešte ťažšie. Ak očakávame, že by mala byť spojená aj s krásou, tak sa môžeme pripraviť na hľadanie ihly v kope sena. Časom sa to pravdepodobne ešte zhorší. Už tu totiž asi všetko bolo, alebo takmer všetko. Kto dnes môže s istotou povedať „toto je nové, to tu ešte nebolo?“ Možno bolo, len o tom nevie. Buďme teda vďační za všetko, čo sa nové a krásne aspoň zdá.
Teraz je to album Las Hermanas – EP. Má zavádzajúci názov, pretože formát EP nemá. Nemá ani tradičné názvy skladieb. Sú len označené rímskymi číslicami od I po XII. Nemá ani na internete rozosiate videoklipy, žiadnu propagandu, okrem ocenení juhoamerických hudobných kritikov, ktorí ho uvádzajú medzi najlepšími albumami roka 2014. Nie je dielom kapely, ako by sa podľa názvu „Sestry“ mohlo zdať, ale dielom jedného hudobníka, ak tradične zmýšľajúci človek je ochotný za hudobníka považovať človeka, ktorý hudbu nevytvára sám hudobnými nástrojmi, ale hudobnými kolážami.
Ten záhadný, zastrčený hudobník sa volá Diego Cuéllar, pochádza z kolumbijskej Bogoty a pripomína alchymistu bádajúceho v utajení vo svojom laboratóriu. Vytvára novú hudbu z deformácie hudobných fragmentov vydolovaných zo starých nahrávok na platniach z obdobia sixties, seventies. Náznakovo hip-hopové rytmy sa prelínajú s lenivým, romantickým spevom štýlu bolero, neurčito znejúcimi orchestrálnymi pasážami, namiešanými do tropického hudobného koktailu. Chvíľami je nostalgický, citový, chvíľami ponuro strašidelný. Hlavným pozitívom je fakt, že je naplnený invenčnosťou na prasknutie.
Miroslav Potoček
