Druhý album „Blossoms Of Your World“ slovenského dua Lash & Grey je oproti debutu pestrejší a bohatší na obsadenie. Čo je ale ešte dôležitejšie, obsahuje viac chytľavých pesničiek.
Niektoré nové skladby mala dvojica hotové hneď po vydaní prvého albumu. Nedokázala čakať tri, štyri roky na ich vydanie a zároveň nemala chuť zverejňovať len občasné single. Vydať album má pre nich oveľa vyššiu a trvácnejšiu hodnotu, i keď hudobný svet už je niekoľko rokov nastavený trochu inak. Im to ale takto dáva zmysel. Album je celistvý príbeh a príbehy by sa mali rozprávať do konca.
O vzniku nového albumu som sa rozprával s Jakubom Šedivým a Kristínou Miháľovou, čiže duom Lash & Grey .
Albumová novinka sa od vášho debutu zvukovo i štýlovo dosť odlišuje. Ako a kedy nastala táto zmena?
„Ak máte na mysli prvý singel After War, tak určite došlo k miernej zmene, ktorú však my ako hudobníci veľmi nepociťujeme ako zásadnú zmenu. Chápeme, že veľa poslucháčov nás v takejto polohe doteraz nevnímalo. Ak sa však bavíme o albume, tak si myslíme, že sme určite zachovali istú líniu skladby, ktorú sme však v istých momentoch obohatili o hudobníkov, s ktorými sme mali veľkú chuť spolupracovať. Tento krok prišiel hneď po vydaní prvého albumu a niekoľkých koncertoch, keď sme sa nabití energiou od ľudí a ich príjemných reakcií na náš debut rozhodli pustiť sa do práce na druhom albume. Ale samozrejme niektoré skladby, napríklad práve After War sme už mali rozpracované už pred vydaním prvého albumu.“
Ako vznikajú zvyčajne vaše piesne a texty? Dočkáme sa aj novej piesne v slovenčine?
„Vznik skladieb, ktoré sme zatiaľ vydali, je vždy pre nás tá najmenej náročná časť procesu vydania albumu. Väčšinou je to naozaj veľmi spontánne a rýchle. Veľa skladieb píše Kika pri klavíri, niektoré vznikajú spoločne, veľakrát nové nápady prichádzajú na neobvyklých miestach, kde máme zrovna k dispozícií nejaký nástroj. Nevieme čím to je, ale je to vždy o niečo vzácnejšie, než keď si chce iba človek doma sadnúť a spraviť pesničku na počkanie. Ale aj to sa stalo, keď sme dokončovali tento album, tak sme presne týmto spôsobom asi za 15 minút spravili skladbu I Am The One, ktorá túto platňu možno troška odľahčila a zároveň sme ňou ukázali nový smer, ktorému by sme sa radi venovali v budúcnosti. Chceme hrať aj viac koncertov s kapelou. Pesničky v slovenčine máme doma v šuflíku, ale momentálne sme ich vydanie necítili v kontexte tohto albumu. Neradi by sme takto kalkulovali na úkor obsahu celej platne. Skladba Čakám z prvého albumu, aj napriek tomu, že je jediná slovenská nám práve pomohla vytvoriť zvukový obraz celého debutu, keďže to bola prvá skladba, na ktorej sme spolupracovali so S.V.A. Trio a odvtedy sa podobné aranžmány stali súčasťou našej tvorby.“
Ako ste sa nakontaktovali na hudobníkov ako Brandon Combs, Bryan „B Dub“ White a ďalších hostí, ktorí na albume spolupracovali?
„S B Dubom sme už raz spolupracovali asi dva roky dozadu na jednej zatiaľ nepublikovanej skladbe. Sme v takom virtuálnom muzikantskom kontakte. Občas nám napísal, keď sme niečo vydali a teraz sa tešíme z tejto čerstvej spolupráce. Brandona sme začali vnímať na turné speváka Leona Bridgesa a rozhodli sme sa ho osloviť, či by nemal záujem. Je to veľký profesionál a spolupráca s ním bola rovnako absolútne bezproblémová. Ihneď pochopil, čo sa snažíme docieliť, podobne ako David Hodek.“
Ako sa Vám spolupracovalo s Rolandom Kánikom?
„Spoluprácu s Rolandom sme spečatili čestným diplomom, ktorý mu bol udelený v deň odoslania mixu preč za šíru vodu Vladovi Mellerovi do Charlestonu. Roland nám brutálne pomohol a prispel svojim veľkým dielom k finálnemu zvuku. Od začiatku sme cítili, že sme na tej istej lodi a aj to, že sa z tejto hudby úprimne teší, čo aj nám dodalo veľa odhodlania a chuti pozerať sa ešte ďalej za obzor. Aj vďaka Rolandovi sme sa rozhodli napísať Mellerovi kvôli masteringu. Vtedy sme všetci pocítili ešte väčšiu mieru radosti z tejto práce a zároveň aj zodpovednosti, nech nás tam neohovoria (haha).“
Myslíte si, že by vaše nahrávky mohli osloviť publikum v zahraničí?
„Áno. Publikum je len jedno. To, či sa ho niekto rozhodne deliť podľa materinských a iných jazykov je už každého uhol pohľadu. Pokiaľ umelec tvorí hudbu, tak sa predsa nebude vymedzovať voči akémukoľvek publiku. Samozrejme zahraničná scéna je už dosť košatá na to, aby sa tam s ľahkosťou predral aj niekto zo strednej Európy, no my sa toho nebojíme. Vieme, že netvoríme mainstreamovú hudbu, v ktorej je úspech založený častokrát na úplne iných parametroch, než je veľakrát práve hudba, no každý občas narazí na umelca, ktorý ho zaujme aj bez toho, aby mal za sebou major label alebo bol výlučne z Londýna.“
Skladba After War dostala pekný klip a mohla by byť potencionálnou hitovkou. Reagovali na ňu už médiá? Na Youtube sa jej celkom darí…
„Táto skladba podľa prvých reakcií veľa fanúšikov príjemne prekvapila, z čoho máme veľkú radosť. Dostali sme sa vďaka nej napríklad do playlistov amerického rádia KCRW, napísali o nej pekne v Atwood Magazine v New Yorku, či v britskom magazíne Echoes. Tešíme sa aj z ohlasov našich hudobných portálov a dokonca aj z reakcií niektorých rádií.“
Čo by ste v tomto roku ešte chceli stihnúť?
„Začať nahrávať tretí album, ktorý už je minimálne z polovice napísaný, no musíme sa trošku finančne vstrebať. Uvidíme, čo prinesie jeseň a zima, ale už teraz vieme, že nám toho skôr viac odnáša, teda aspoň, čo sa týka koncertov. Mali sme mať menšie turné po európskych kluboch vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Švajčiarsku, Rakúsku, ktoré nám vybavovala naša koncertná agentúra Bella Concerts, no bohužiaľ si budeme musieť ešte chvíľu znova počkať. Ale najbližšie sa veľmi tešíme na Bratislavské Jazzové dni, ktoré budeme 22. októbra otvárať. A ešte by sme chceli stihnúť vypredať naše vinylové platne :)“
Róbert Gregor (foto: Michal Záhornácky a Lenka „Fitzgerald“ Šimková)
Nahrávku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Hudobný fond.
