Slovenská skupina Le Payaco nedávno bez veľkého rozruchu zverejnila svoj siedmy album s názvom „Vidíme sa“. Pred tromi rokmi boli „Pohybliví v nehybnom“ vyhlásenými albumom roku na Radiohead Awards i na českom Andělovi. Odvtedy zostavu quarteta doplnil Jerguš Oravec. O zmenách v kapele a o vzniku novinky som sa rozprával s lídrom kapely Tomášom Slobodom.
Získať cenu Anděl za predchádzajúci album je dosť veľkou poctou. Zmenila táto skutočnosť vo vašom živote niečo?
„Nie, v našich životoch sa nič nezmenilo. Ale bol to veľmi príjemný pocit, ktorý pretrváva dodnes. Získať za album dve najprestížnejšie ceny nie je bežnou záležitosťou. Najlepšie by to vystihlo slovo vďaka. Sme vďační. A vážime si to.“
V nových nahrávkach Le Payaco ostávajú verní slovenským textom a klasickej pesničkovej koncepcii. Nemal si nutkanie niekedy niečo zmeniť?
„Nevidím zatiaľ najmenší dôvod aby sme spievali v inom jazyku ako v slovenčine. Sme slovenská kapela, ktorá hrá na Slovensku. Dôležité je o čom spievame a ako. Na tom nám vždy veľmi záležalo. Naše texty nás definujú. Definujú Le Payaco. Čo sa týka formy, tak tá je myslím veľmi voľná. Pesničková forma je nám blízka rovnako ako experimentovanie a kombinácia žánrov. Od prvého albumu sa držíme tohto slobodného konceptu, a je to skôr intuitívna záležitosť ako zámer. Napríklad na predošlom albume Pohybliví v nehybnom je viacero pesničiek, ktorým viac pasuje pomenovanie skladba ako pieseň. Napríklad Svetskí vedci, Vyjeme, Pomaly domov, Vlk alebo Niekedy je viac hudby ako slov. Na novom albume tomu nie je inak. Ginja, Súzvuky a spojenia, Veľa je viac, Koňom, Na ranveji Myslíme na to isté majú ďaleko od klasickej pesničkovej formy. Vytvorili sme si vlastný zvuk a štýl. V minulosti bolo pre nás ťažké jednoznačne odpovedať na otázku aký štýl hráme. Dnes môžeme povedať jednoducho: Le Payaco.“
Autorsky sa na skladbách okrem teba podieľali aj Martin Stempel a Juraj Viťéz. Komponovali ich samostatne, alebo jednotlivé piesne vznikali spoločne na skúškach?
„Nemáme skúšobňu posledných sedem rokov. Takže na pesničkách pracujeme samostatne doma. Všetci máme k dispozícii nejakú tú základnú computerovú výbavu, mikrofóny a nástroje, takže medzi nami kolujú demonahrávky z ktorých je častokrat celkom jasné, kam sa ktorá skladba má uberať. Všetko záleží od toho, na ktorých skladbách sa potom ako kapela rozhodneme pracovať. To sa väčšinou rozlúskne na pár dňovom sústredený na chalupe. Niektoré pesničky sitom prejdú, iné nie. Niektoré si vyžadujú viac zásahu, pomoci od spoluhráčov, niektoré takmer žiadny. Až potom príde na rad naozajstné nahrávanie v štúdiu. Spravidla aj počas nahrávacej session vznikne nejaký nový materiál, ktorý niekedy dokončíme a dostane sa na album alebo ho necháme bokom odležať.“
Kedy vznikla myšlienka zobrať Jerguša Oravca do skupiny?
„V istú chvíľu sme si uvedomili, že potrebujeme niekoho, kto zvládne zahrať a interpretovať gitarové, klávesové a spevácke party, ktoré sú na našich štúdiových nahrávkach. Aby sme ich dokázali čo najvernejšie zahrať. V trojici ani vo štvorici by sme to nedokázali a definitívne sme vylúčili prácu so samplami. Takže sme inú možnosť nemali. S Jergušom to už tretí rok celé dáva zmysel. Stal sa plnohodnotným členom. Tak ako Tomky.“
V päťčlennej zostave sa cítite komfortnejšie?
„Samozrejme. Môžem sa oveľa viac sústrediť na spev. Spievať a počas toho stláčať gitarové efekty a kombinovať ich medzi sebou nie je je to o čom by som sníval 😉 Nemal som kvôli týmto technickým záležitostiam čas komunikovať s publikom. Cítil som sa skôr ako po šichte v nejakej fabrike a prichádzal som o kľúčové momenty, ktoré som si nemohol popri pedálovaní všimnúť. S Jergušom prišiel aj ďaľší hlas. A my na vokáloch odjakživa staviame. Ako som spomínal. S Jergušom to dáva zmysel.“
Nedávno ste odohrali niekoľko koncertov. Zmenilo sa vaše publikum a ako reaguje na nové piesne?
„Chodia na nás všetky vekové kategórie aj rôzne národnosti. Táto pestrosť publika ostáva nezmenná. Páči sa mi, že je v publiku veľmi málo rozsvietených mobilov. To je znak toho, že naše publikum je zároveň veľmi zrelé a tolerantné aj navzájom voči sebe. Nové pesničky majú silnú odozvu. Je radosť mať také publikum.“
Aká satisfakcia za doterajšiu prácu by ťa najviac potešila?
„To, že nás ľudia počúvajú, že majú chuť stráviť svoj čas pri našej hudbe počúvaním našich nahrávok alebo na našom koncerte a to, že si kupujú naše platne a merchandise je najväčšou satisfakciou.“ Želám si, aby sme mali možnosť tvoriť, nahrávať a hrať takto spolu čo najdlhšie. Je to tvorivo-priateľsky, zábavno-zodpovedne strávený čas po všetkých stránkach. Hudba je dokonalou psychohygienou a krásnym poslaním zároveň pre chlapíkov, ktorým čoskoro začne dýchať na krk päťdesiatka (smiech)“.
Róbert Gregor (foto: press Le Payaco)
