Názov púštne blues je podobný výstrel do tmy ako world music alebo indie rock. S tým rozdielom, že aspoň vieme, kde to blues hľadať: regióny na Sahare. V každom sa pritom hrá rozdielne. So ženskou skupinou Filles de Illighadad sa presvedčíme, že to platí aj pre Niger.
Názov púštne blues sa objavil v sedemdesiatych rokoch s geniálnym umením malijského gitaristu Ali Farka Tourého. Bez toho aby ktokoľvek vtedy tušil, aké má korene a pretože hlavne Američanom znel povedome, prirovnávali ho k veľkým americkým bluesmanom. K jeho veľkej nevôli.
„Nečakám, že to ľudia na Západe pochopia, ale moja hudba pochádza z Mali a nie od Mississippi,“ odkázal im v tom čase sebavedome Ali Farka.
Precestoval svet a počul množstvo muzikantov, s americkým gitaristom Ry Cooderom nahral Grammy ocenený album „Talking Timbuktu“, ale po návrate domov všetko vypúšťal z hlavy.
Západniari ho nezaujímali, neinšpirovali a za svoju hudbu bral iba tú od rieky Niger, inšpirovanú tuarégskými púštnymi vplyvmi, rovnako ako songhajskou kultúrou. Ak teda niekoho k Ali Farka prirovnávať, tak jedine gitaristov zo severu Mali a tamojších Tuarégov.
Skupinu Les Filles de Illighadad (Dcéry Illighadad) založili v roku 2016 tri dievčatá.
Spočiatku to nemali vôbec jednoduché: Fato Seid Ghali totiž ako jedna z prvých žien vzala do ruky gitaru, čo v tuarégskej hudobnej komunite síce nie je neprípustné, zato veľmi nezvyčajné. Nemohla si však pomoc, veď za brata má Ahmoudou Madassaneho, člena skupiny Mdou Moctara, ktorý sestre už v desiatich rokoch venoval prvú gitaru. V skupine Les Filles de Illighadad skôr, než ho vystriedal ďalší brat, nielen hral, produkoval im tiež prvé dva albumy, vychádzajúce u amerického labelu Sahel Sound.
Zvuk skupiny sa od tých mužských dosť odlišuje.
Ku komunitnej tradícii tende dievčatá pridali ďalší tuarégsky fenomén: takambu, ostro rytmickú hudbu zo severu Mali, pôvodne hranú na tuaregské citary, ktoré dnes vystriedali gitary.
Hypnotické rytmy Les Filles de Illighadad majú preto občas transcendentný účinok a inokedy vás strhnú k tancu. Každopádne dokážu okamžite zmazať hranice medzi hudobníkmi a publikom, čo majiteľ labelu Christopher Kirkley zistil okamžite a skupinu pozval v roku 2019 na americké turné, zakončené vystúpením v legendárnom brooklynskom koncertnom sále Pioneer Works.
Kirkley všetko zaznamenal s vedomím, že naživo sa tuarégskej hudbe vyrovná máločo a štúdio ju často pripraví o veľkú časť mágie. A že k tomu nedošlo, sa teraz môžeme presvedčiť na albume „At Pioneer Works“.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Les Filles de Illighadad a Ali Farka Touré)
