Americká pesničkárka Leyla McCalla zaujala niektorých redaktorov hudobných magazínov už v roku 2014. Jej debutový album „Vari-Colored Songs“ zaradili do svojich rebríčkov najlepších albumov toho roka. Na jej tvorbu sme upozorňovali už viackrát aj u nás v redakcii.
„Čím viac toho vieme, tým silnejší sa cítime,“ hovorí Leyla McCalla, americká speváčka a skladateľka s haitskými koreňmi. Je jednou zo zásadných amerických umelkýň súčasnosti a nie náhodou je spojená so skupinami Carolina Chocolate Drops a Our Native Daughters, ktoré pod vedením Rhiannon Giddensovej vrátili do dejín Spojených štátov to, čo z nich niekto, či už zámerne alebo s cieľom zatajiť, vyradil: prínos černošských hudobníkov do dejín ranej, predbluesovej americkej hudby a minulosti otrokov.
Leyla pridala poctu Haiti, odkiaľ pochádzajú jej rodičia.
Tamojšej kultúre, ktorú spoznala až v dospelosti, ale o to viac prepadla. Jej cieľom je priblížiť úžasnú, ale aj tragickú históriu ostrova, ktorý bol desaťročia sužovaný diktátorskými režimami a prírodnými katastrofami, v pravdivejšom kontexte.
„Haiti bolo celý čas vystavené dezinformačnej kampani, ktorá je v skutočnosti istým druhom rasizmu. Keď v 80. rokoch 20. storočia naplno prepukla choroba AIDS, americké úrady tvrdili, že za to môžu štyri faktory: hemofilici, homosexuáli, narkomani a Haiťania,“ hovorí Leyla, ktorá v roku 2020 premiérovo uviedla multimediálne predstavenie s názvom „Breaking the Thermometer to Hide the Fever“, ku ktorému zložila hudbu, hrá v ňom a spieva v sprievode kapely. Z divadelného soundtracku, ktorý obsahuje dialógy, rozhovory a úryvky z vysielania, potom vytvorila album „Breaking The Thermometer“.
Leylino pútavé rozprávanie má dve roviny.
Kým v osobnej rovine reflektuje na históriu ostrova prostredníctvom rozhovorov so svojou matkou, v druhej vzdáva hold Rádiu Haiti, nezávislej, politicky podvratnej stanici, ktorá ako jediná na ostrove vysiela v kreolčine. Haitský režim sa pol storočia snažil umlčať jeho majiteľa Jeana Dominiqua, ktorý predovšetkým obhajoval slobodu slova. Bezvýsledne a tak ho v roku 2000 dal zavraždiť. Jeho manželka Michèle Montasová sa snažila bojovať ďalej, ale keď jej ochranku pred očami zastrelili, utiekla do Spojených štátov a kompletný archív rádia darovala Dukeovej univerzite v Durhame.
Leyla neodolala ponuke, aby sa s ním zoznámila a pripravila predstavenie. Stretla sa aj s Michèle a nechala ju rozprávať o tom, ako sa Jean chytil metafory, že nezávislé médiá sú teplomerom spoločnosti a aj keď ho rozbijete, horúčka tým nezmizne.
Jiří Moravčík a NMR (článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas)
