Americko-haitská speváčka a skladateľka Leyla McCalla zložila na svoj piaty album „Sun without the Heat“ osobné piesne ovplyvnené feministickou literatúrou. Jej svojská hudba je hybridom afrických, brazílskych, karibských a amerických hudobných štýlov.
Leyla McCalla je jednou z najzaujímavejších amerických speváčok a skladateliek. Ovláda viaceré techniky spevu od jemného až po silný a bravúrne hrá na tri strunové nástroje – gitaru, bendžo a violončelo. 38-ročná speváčka s haitskými koreňmi sa od roku 2014 hudobne i tematicky pohybuje medzi minulosťou a súčasnosťou, pričom sa nedá zaradiť do žiadnej žánrovej škatuľky. Tvorí hybridný folk, inšpirovaný multikultúrnou zmesou jej adoptívneho domova New Orleans a etapami jej života. Na albume s poradovým číslom 5 je veselší a globálnejší ako v minulosti.
Komunikácia s predkami
Leyla McCalla sa narodila v New Yorku, vyrastala v New Jersey a ghanskej Akkre. Je dcérou haitských migrantov a politickou aktivistkou za ženské a haitské občianske práva. Haitskú hudbu objavila až neskôr vďaka láske k americkej hudbe a uvedomeniu si, kde sú jej korene. Medzitým viackrát vycestovala na Haiti a v roku 2022 nahrala atypický album „Breaking the Thermometer“ o histórii Rádia Haiti, prvej rozhlasovej stanice, ktorá vysielala správy v kreolčine.
Ťaživosť posledného výskumu o vraždách a represiách voči rozhlasovým novinárom, chcela tentoraz vyvážiť menej náročným albumom. Haiti v ňom stále zohráva dôležitú úlohu, napríklad keď sa speváčka v piesni „Open the Road“ spojí so svojimi predkami, aby našla pomoc pri hľadaní vlastnej identity. Miestami počuť tiež komorný, gitarový zvuk haitského hudobného štýlu twoubadou.
Inšpirácia morskými cicavcami
Na tvorbu piesní Leyly McCally majú vplyv najmä knihy, príbehy a texty. V prípade piesne „Sun Without the Heat“ to boli afroamerickí autori, myslitelia a afrofuturisti Octavia Butler, Adrienne Maree Brown a Alexis Pauline Gumbs. Hlavnou inšpiráciou pre nový album bola kniha „Undrowned“ a Gumbsovej štúdia o morských cicavcoch a ich stratégii prežitia. Texty piesní odrážajú – aj keď boli inšpirované inými autormi – konfrontáciu s vlastnou životnou cestou: sú najmä o materstve a strachu, túžbe po zmene, prípadne o hľadaní spolupatričnosti a šťastia.
Žiadne slnko bez tepla
Názov albumu „Sun Without the Heat“ znie ako vyjadrenie ku klimatickej katastrofe, no jeho význam je ešte väčší. Je inšpirovaný prejavom, ktorý v roku 1857 predniesol bývalý otrok a neskorší bojovník za ľudské práva, politik a publicista Frederick Douglass, ktorý pred bielymi abolicionistami povedal: „Ak chcete zrušiť otroctvo musíte zmeniť sami seba.“ McCalla túto myšlienku posunula ďalej a vo svojej titulnej piesni spieva: „Chceš úrodu bez orby, chceš dážď bez hromu, chceš oceán bez hukotu vody, nemôžeš mať slnko bez tepla“.
Hudobná diaspóra
Leyla McCalla nemala žiadnu koncepciu presvedčivého albumu, no mala hudobný nápad: zahrnúť čo najviac žánrov africkej diaspóry do americkej hudby. Preto na albume cítiť závan brazílskeho hnutia tropicalismo, jazz, americké blues, folk, haitskú hudba twoubadou, afrobeat, ghanský highlife, kalypso i etiópsku hudbu.
Etiópsku hudbu možno počuť v cover verzii piesne etiópskeho speváka Aliho Mohammeda Birru, známeho v sedemdesiatych rokoch. McCalla sa zamilovala do jednej z jeho piesní, no nemala k dispozícii prepis pôvodného textu. Preto si k piesni „Love We Had“ napísala vlastný.
Na albume „Sun without the Heat“ Leyla McCalla opäť dokazuje aké rozsiahle sú jej hudobné obzory, pričom ponúka okrem jemných klavírnych balád i takmer rockové piesne. Podarilo sa jej premeniť všetky životné skúsenosti na vlastný hudobný štýl.
NMR (foto: press, Chris Scheurich)
