Lindi Ortega – Liberty (Soundly Music 2018)
Nový album Liberty, kanadskej country-rockovej pesničkárky Lindi Ortega, je považovaný za klenot emocionálnej úprimnosti. „Vzal si mi život a zničil ho, ale ja som nezomrela, pôjdem po tebe a dostane sa ti presne toho, čo si zaslúžiš,“ spieva Lindi v skladbe Comeback Kid, v skratke troch autobiografických príbehoch zahŕňajúcich bitku temnoty so svetlom, zúfalstva, vzkriesenia a triumfálneho poďakovania za život.
Ostro červené kovbojské topánky neboli jediným poznávacím znamením Lindi Ortega. Na koncertoch si tvár prekrývala ešte sieťkou alebo klobúkom so širokým okrajom. Extravagantný imidž nikto nespochybňoval: k jej „gothic noir country“ navyše pristal. Len najbližší tušili pravý dôvod a koľko traumatického trápenia za sieťkou speváčka s írsko-mexickými koreňmi skrýva. Liberty napriek tomu končí optimisticky: „V každej temnote nájdete svetlo, len je predtým potrebné zabiť mnoho démonov.“ Lindi sa totiž odhodlala k uvoľňujúcemu „coming outu“: odmalička trpí závažnou psychickou poruchou dysmorfofóbiou, laicky povedané syndrómom pocitu škaredosti, sprevádzaným ťažkými depresiami. „Nie je to len, ach, dnes nevyzerám dobre, je to oveľa horšie a prakticky vám to ničí normálny život,“ priznala Lindi v esejách In the Mirror a Fractured Reflection.
A čo ju po rokoch k rozhodnutiu vyjsť s pravdou von priviedlo? Láska a návrat domov: vydala sa za kanadského speváka Daniela Huscrofta, dala zbohom Nashville, opustila nahrávaciu spoločnosť a odsťahovala sa do Calgary, kde prakticky bez koruny vo vrecku, premýšľajúc o konci kariéry, našla silu prísť s koncepčnou kolekciou skladieb a posolstvom pre tých, čo sa ako ona stretávajú s osobnými démonmi. „Každý prežíva hrozné chvíle, ale musíme bojovať, aby sme si dokázali užiť aj tie krásne, pretože sú všetkým, čo máme.“ Ako každé úprimné priznanie, aj u Lindy to viedlo k dobrej hudbe. Nie je úplne originálna: spôsobom akým sa opiera o atmosféru spaghetti soundtrackov Ennio Morriconeho, láske k filmom Quentina Tarantina, surfovým gitarám a mexickému mariachi, však podľahnete. Vlastne vám bude pripadať k textom plným westernových symbolov a metafor o boji dobra so zlom ideálna.
Tex-mex skladbu Liberty by mohli pokojne napísať Calexico: voľný prejazd z arizonskej púšte do Mexika, kedy divoký vietor strhol všetky brány a ploty, neupozorňuje len na aktuálne dianie, predstavuje naliehavý manifest o slobode. Piesne Pablo a Lovers In Love žehnajú láske a manželovi: „Na gitaru hráš, ako by si tancoval prstami a anjelským spevom ma privádzaš do tranzu.“ Záverečnú baladu Gracias a la Vida (Thanks to Life) si Lindi nevybrala náhodou: hymnickú skladbu legendárnej čílskej pesničkárky Violety Parra, preslávenú Joan Baezovou alebo argentínskou speváčkou Mercedes Sosa, môžeme považovať za oslavu života, ktorý nám toho toľko ponúka, vrátane nádeje. Pokiaľ ale tušíme, že súkromnú modlitbu napísala depresiami zničená Violeta Parra len pár rokov pred samovraždou, nie je málo tých, čo v nej, napriek všetkému čo život ponúka, počuje skôr rozlúčku. Lindi Ortega baladu na novo za sprievodu akustickej gitary a trúbky s vďakou v hlase premenila v hĺbavé poďakovanie životu, za novú šancu a oslavu mexických koreňov.
Jiří Moravčík (foto: press Lindi Ortega)
