Izraelsko-perzská speváčka Liraz sa pripomína tretím albumom s názvom „Roya“ (Fantázia). Nachádza sa na ňom zmes tradičných i moderných rytmov a perzskej retro hudby.
Nový album speváčky Liraz je pozvánkou k snívaniu. Na kolekcii jedenástich skladieb nájdete hymny, ľúbostné balady i tanečné skladby z Blízkeho východu. Nahrávanie prebehlo v Istanbule so speváčkinou kapelou z Tel Avivu a iránskymi hudobníkmi z Teheránu. Všetci vytvorili portál do miesta pokoja, radosti a slobody.
„Moja fantázia, priala som si mier na svete,“ počuť v perzštine v titulnej skladbe. „Nestratím svoju nádej/uvidíš, naše srdcia sa stretnú.“
Liraz a jej izraelský sextet (tri ženy, traja muži) nahrávali album „Roya“ počas desiatich dní v Istanbule, v pivničnom štúdiu ukrytom pred zrakom verejnosti. Spolu s nimi na husliach, viole a tar (drevenej iránskej lutne s osím pásom) hrali hudobníci z Teheránu. Boli to tí istí hudobníci, ktorí s ňou inkognito spolupracovali pred dvomi rokmi na albume „Zen“ pod hrozbou, ktorú vytvárala teheránska tajná polícia. Hudobníci vtedy tajne cestovali z Teheránu do Istanbulu, aby mohli nahrávať s Liraz a producentom/multiinštrumentalistom Urim Braunerom Kinrotom naživo.
„Existuje pasáž spájajúca náš jazyk a srdce, ktorá udržiava tajomstvá sveta a duše,“ napísal Rúmí, najväčší sufijský mystik a básnik, ktorého prózu si Liraz veľmi váži. „Kým je náš jazyk zamknutý, pasáž je otvorená / vo chvíli, keď sa náš jazyk odomkne, priechod sa uzavrie.
Liraz nie je prvou a ani jedinou, kto v Izraeli prezentuje svoju hudbu v arabčine a perzštine.
Pripomeňme rockera Dudu Tassu, trio A-WA, speváčku Maureen Nehedar a predovšetkým Ritu, tetu Liraz. Izraelská Madonna, ako sa Rite Jahan-Farouz prezýva, vystupujúca iba pod krstným menom, priviedla pred deviatimi rokmi úspešným albumom „Our Joys“ do nadšeného varu poslucháčov z oboch krajín.
V Iráne sa dal album zohnať pod iným názvom iba na čiernom trhu a iránski fanúšikovia museli na internete obchádzať prísne kontroly islamistického režimu. „Neposielajte bomby, pošlite mňa,“ odkázala potom Rita politikom.
Liraz, štyridsaťdvaročná matka dvoch detí, nedokáže dostať z hlavy rozpor medzi náklonnosťou k Izraelu, kde sa narodila a bláznivou túžbou po zemi, ktorú nikdy nespoznala, hoci by chcela“.
Všetko eskalovalo počas pobytu v Tehrangeles: miliónovej iránskej komunite v Los Angeles. Do Hollywoodu v roku 2006 dorazila s izraelskou filmovou reprezentáciou ako predstaviteľka hlavnej úlohy filmu „Na konci sveta doľava“ a neušla pozornosti amerických režisérov: vo „Fair Game“ si zahrala so Seanom Pennom a v „A Late Quartet“ stvárnila sexy kamarátku Philipa Seymoura Hoffmana.
„Tento paradox zo mňa urobil snílka,“ hovorí Liraz, ktorá sa v elegantnom umelecko-životnom zvrate objavila ako perzsky hovoriaca agentka Mossadu v špionážnom seriáli Teherán televízie Apple z roku 2020.
„Čo keby som sa narodila v Iráne a nevedela by som spievať – pokúsila by som sa o útek? V mojej hlave je vždy toľko príbehov a vízií. Ale viem, že musím spievať aj pre umlčané iránske ženy. A chcem im spievať o svojom vzťahu k Iránu.“
Jej hollywoodska kariéra síce skoro skončila, Liraz však v mnohých rozhovoroch zdôrazňuje, ako intenzívne ju stretnutie s iránskou komunitou poznamenalo a nakoniec priviedlo k rozhodnutiu natočiť perzsky naspievaný album „Naz“ (2018). Jeho vydaním sa transformovala z pozície spievajúcej herečky na úroveň autorky s víziou získať si dôveru žien Stredného východu.
„Spievam vďaka iránskym ženám, pre nich a dnes aj s nimi. Splnil sa mi sen.“
So sláčikmi, ktoré sa hadia cez pulzujúcu elektroniku a funky gitary, je „Azizam“ psychedelickým zázrakom, ktorý sa tiahne okolo textu, ktorý je o nezriadenej posadnutosti („Ty si zlo, ktoré ma zabíja/ ja, ktorý som do teba zamilovaná“).
Skladba „Doone Doone“, ktorej autorom je basgitarista Amir Sadot, je valcujúcou ódou na teheránskych hudobníkov, s ktorými sa Liraz spriatelila prostredníctvom počítačových obrazoviek a ktorí mohli s ňou nahrávať.
Pieseň „Mimiram“ prináša dramatické vyznanie lásky s vedomou neúctou, zatiaľ čo v piesni „Omid“ [čo je mužské meno a zároveň perzské slovo pre nádej] s textom anonymnej iránskej hudobníčky a hudbou spoluautora piesne Zan Ilana Smilana, hovorí o mužovi menom Hope, čiže o nádeji.
Pomalá, osamelá pieseň o Iráne, sláčikovo-syntetická „Tanha“, bola nahraná v deň, keď Iránci do Istanbulu. „Spievam o hraniciach, ktoré sa medzi nami rozplynuli,“ hovorí Liraz, ktorá napísala text a spolu so Smilanom a Braunerom Kinrotom zložila hudbu.
Jej hebrejský prízvuk je nedotknutý („Toto je môj príbeh, môj kultúrny stret“), jej sebavedomie posilnené prestížnymi oceneniami (stala sa umelkyňou roka 2021 v súťaži Songlines) a medzinárodným uznaním, Liraz ešte nikdy neznela tak vášnivo, tak silno a vzdorovito. „Roya“ je ďalšou fázou jej kariéry, ktorá sa vyznačuje tiež snahou bojovať proti útlaku a obhajovaním práv žien.
Izraelčania nemôžu navštíviť Irán a Iránci nemôžu navštíviť Izrael.
Ak sa Iránci skontaktujú s Izraelčanmi, pôjdu do väzenia,“ hovorí Liraz, ktorej rodičia, sefardskí Židia iránsko-židovského pôvodu, odišli do Izraela ešte v časoch, keď mali obe krajiny úzke vzťahy. Jej stará mama chcela urobiť kariéru speváčky, čo bolo v Iráne ženám zakázané.
„Aj vo veku 85 rokov je skvelou speváčkou; nedávno som jej pustila nahrávku iránskeho speváka a ona vstala a hlasno spievala. Moja rodina musí spievať,“ hovorí Liraz, ktorá vyrastala a tancovala na hudbu div ako Ramesh a Googoosh oslavovaných v Teheráne v 60. a 70. rokoch, v zlatom veku perzského popu. Milovala aj speváčky a skladateľky: Kate Bush a Tori Amos.
Jej debutový album „Naz“ z roku 2018, ktorý bol zbierkou prevažne predrevolučných popových piesní od jej obľúbených iránskych autoriek, rozžiaril iránske sociálne siete.
Liraz dostala videá žien, ktoré tancujú vo svojich domoch, majú odložené čadory, šatky a závoje a tvária sa radostne. Iránske hudobníčky jej začali posielať klipy, texty a melódie prostredníctvom zašifrovaných súborov. Tak začali vznikať piesne pre ďalší album a jej vzťahy s anonymnými hudobníčkami.
S každým ďalším albumom bola Liraz odvážnejšia, otvorenejšia (spýtajte sa jej na Palestínu a bude vychvaľovať aj palestínske práva). Ak bolo nahrávanie v undergroundovom štúdiu s hudobníkmi z Teheránu fantáziou, bolo to hmatateľné. Iskrivá skladba „Bishtar Behand“ zachytáva liečivú silu smiechu a spolupatričnosti.
‚Gandomi‘, ktorej text a hudba boli napísané anonymne, chváli kultúrnu romantiku a oddanosť, ‚Joonyani‘ rozpráva o bláznivej láske, o bozkávaní obrázkov každú noc a filmová ‚Bi Hava‘ – sláčiková a pokojná – akoby uzatvárala kruh priateľstva medzi Liraz a jej kapelou.
„Jedného dňa sa už nestretneme. Sme tu jeden pre druhého v prítomnosti. Tak si užívajme, že sme spolu.“
V záverečnej skladbe, ženskej verzii skladby „Roya“ o tom spieva. „Z týchto dám, ktoré prišli z Iránu, som cítila toľko sily,“ hovorí Liraz. „Stali sme sa sestrami. V posledný deň, keď zostávala hodina do odchodu všetkých, som požiadala Iránky a tri ženy z mojej kapely, aby nahrali živú a organickú fúziu skladby ‚Roya‘.“
„Podarilo sa nám to na jeden záber. Všetci sme plakali, keď sme sa objímali a lúčili a potom len tak všetci odišli.“ V tmavých očiach sa jej zablesklo. „Akoby tam vôbec neboli.“
Kdesi v minulosti, trepotajúc sa smerom k budúcnosti, letí vo vetre ľahký modrý závoj.
Glitterbeat a NMR (foto: Shai Franco, Cem Gültepe)
