Liraz - Zan (Glitterbeat Records, 2020)
Liraz je iránska speváčka a skladateľka spájajúca modernú izraelskú hudbu s jej perzskými koreňmi.
Umelecky je Liraz aktívna od roku 2004. Spočiatku sa prezentovala ako tanečníčka a herečka. Zahrala si vo filmoch ako „Fair Game“ a „Late Quartet“. Jej rodina emigrovala do Izraela v sedemdesiatych rokoch počas iránskej revolúcie. Liraz tam vyrastala v iránskej komunite, ktorá si snažila zachovať svoje tradície. Pretrvávala v nej ale aj smutná spomienka na krajinu, do ktorej sa niektorí obyvatelia nemôžu vrátiť. Počas návštevy Los Angeles sa Liraz stretla s osobnými príbehmi slávnych perzských spevákov ako Googoosh a Dariush. Tí ju inšpirovali k tomu, aby sa vrátila ku svojim koreňom.
Hudba Liraz pozostáva z jej vlastnej tvorby, ako aj diel zakázaných iránskych umelcov.
Jej hudba sa tak stala znovuzrodením stratených iránskych hlasov vo svete. Tieto vplyvy prvý raz demonštrovala na albume „Naz“ v roku 2017.
Na druhom albume s názvom „Zan“ (Ženy) počuť elektro-pop, tanečné rytmy i perzské retro zvuky. Všetky piesne boli napísané v Teheráne a Tel Avive.
Speváčka sa na diaľku skontaktovala s viacerými iránskymi hudobníkmi a skladateľmi. Všetko muselo byť tajné, aby sa vyhli kritike teheránskych duchovných a postihu tajnej polície. Niektorí hudobníci sa dokonca báli, aby boli na albume zverejnené ich mená.
Liraz o tejto spolupráci hovorí: „Mám pocit, že títo ľudia sú moji bratia. Žijeme v demokracii, ale máme šialenú vládu. V Iráne sú ich životy regulované, napriek tomu si môžu vo svojich domovoch robiť čo chcú.“
Výsledkom tejto spolupráce je jej súkromná revolúcia, piesne so skutočným posolstvom a hudba, ktorá núti ľudí tancovať, usmievať sa a predovšetkým myslieť.
Skladby na albume „Zan“ sú splnením sna. Speváčku preniesli hlboko do duše jej rodnej krajiny.
Mnohé z týchto piesní sú venované ženám v jej rodine, ktoré mali často podobnú minulosť ako Liraz.
„Spievam kvôli týmto ženám, im a pre ne,“ vysvetľuje Liraz. „Moje babičky boli zasnúbené keď mali jedenásť, dvanásť rokov a zosobášené v pätnástich rokoch. Obe mali veľa detí, ale zároveň veľa životnej vášne. Vyrastala som s bláznivými príbehmi o týchto ženách. Bojovali za svoju slobodu, podobne ako bojujem ja, keď rozprávam o nich príbehy vo svojich piesňach.“
Piesne albumu Zan vznikali vyše roka a pol.
Jeden z tajných iránskych spolupracovníkov sa podieľal na skladbe o mocnom ušnom červovi, ktorou je skladba „Joon Joon“. Jej rytmy, inšpirované iránskou tanečnou hudbou sedemdesiatych rokov, sú umocnené zborovým spevom.
Liraz hovorí: „Joon je meno mojej dcéry. Táto prezývka znamená moja duša. Keď sme sa rozprávali online s jedným s teheránskych hudobníkov, videl ma s mojou dcérou a pýtal sa, kto to je. V tomto momente začala vznikať táto pieseň.“
„Zan“ je tiež album kontrastov.
Napríklad balada „Shab Gerye“ je ľúbostnou piesňou o realite a bolesti. „Lalai“ je uspávanka, ktorú Liraz spievala jej mama. V jej rodine sa spieva už celé generácie. Je to pieseň, ktorá hovorí o tom, že každé dievča musí bojovať o svoj život. Počuť v nej nehu, silu i city. Album pokračuje prelomením steny, ktorú jej matka a tety začali demontovať. Symbolizuje ale oveľa viac: búra hranice, čo spája krajiny a kultúry.
Na novom albume nájdete undergroundovú hudbu v tom najlepšom zmysle slova.
Je to skutočný politický pop s menami, ktoré sa kvôli bezpečnosti nemohli zverejniť. Utajené spolupráce, ktoré začali vznikať v tieni, ale vyprchali z reproduktorov v zmesi tradičných perzských nástrojov, klubových rytmov a melódií.
Úprimnosť, vášeň, odhodlanie a nádej presvitá v každej tónine tohto albumu. Svoju súkromnú revolúciu takto Liraz sprístupnila pre všetkých.
Róbert Gregor (foto: Ronen Fadida, Shai Franco)
