Lokua Kanza - Moko (Universal Music Africa, 2021)
Konžský hudobník Lokua Kanza žije od svojich dvadsiatich šiestich rokov v Paríži, kde na rozdiel od vojnových utečencov a samoukov vyštudoval prestížne konzervatórium a školu nenahraditeľných skúseností po boku hviezdnych krajanov ako Papa Wemba, Ray Lema, či kamerunského saxofonistu Manu Dibanga.
Základom jeho hudby je konžská rumba, jazz i svetová popmusic. A ak k tomu pridáme skladanie a produkciu pre Miriam Makebu, Sáru Tavares, Geoffrey Oryemu, spoluprácu s Al Jarreauom, Youssom N’Dourom a Petrom Gabrielom, vychádza nám z toho typický predstaviteľ inteligentného afropopu, ku ktorému sa prikloní skôr Európan než Afričan .
Lokua dokáže svoju hudbu vybalansovať osobitou noblesou a vnútorným napätím.
Jeho piesne vzdorujú panafrikanizmu, čo je potvrdené viacjazyčnosťou. Zvyčajne spieva v rodnom jazyku lingala, svahilsky, francúzsky a portugalsky, pretože istý čas pôsobil aj v Brazílii.
Má medovo sladký hlas, ktorý si ľahko zapamätáte. Jeho prejav umocňuje štatút výnimočného gitarového virtuóza a melodické skladby majú intímny, rytmicky decentný charakter; nenabíjajú politickým adrenalínom, neplačú nad zúboženosťou Afriky, lyrickým duchovnom mieria skôr k všeobecným úvahám: „Aj keď z akéhokoľvek dôvodu odmietame veriť v Boha, hlboko vo vnútri nás je ukrytá dôležitá potreba milovať a byť milovaný. Láska, to je to, čo dnes svet potrebuje a Afrika zo všetkého najviac.“
Album „Moko“ vyšiel po jedenásťročnej prestávke. V jeho nahrávkach hudobník spája svoj zmysel pre dobrodružstvo s hudobnou univerzálnosťou.
Nové skladby boli nahrávané v dvanástich rôznych krajinách (Konžská demokratická republika, Senegal, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Južná Afrika, Nigéria, Maďarsko, Brazília, USA, India, Anglicko, Francúzsko); je spievaný v štrnástich jazykoch a na jeho nahrávkach sa podieľalo viac ako sto hudobníkov, vrátane tých z Budapeštianskeho symfonického orchestra pod taktovkou Chrisa Waldena.
Lokua Kanza prostredníctvom tohto diela vyjadruje veľkorysú víziu kompatibility medzi rôznymi hudobnými esenciami, no bez toho, aby sa odvrátil od svojej funkcie trubadúra hlásajúceho svojim nepoškvrneným romantizmom lásku.
V nových nahrávkach spája rytmy mongo, rumby, mbalaxu, brazílskej bossa novy so symfonickým majestátom a zvukom mandingovej gitary, pričom mu asistujú verní spoločníci ako Ray Lema, Wassis Diop, Richard Bona, Jean Philippe Rykiel či zosnulý Manu Dibango, s ktorým nahral album „Nobody Cares“.
Známy je spevákov citát, ktorý stopercentne platí aj pre tento album: Moja hudba nie je vytvorená ani pre černochov, ani pre bielych. Je určená všetkým ľuďom.“
Jiří Moravčík a Róbert Gregor (foto: press Lokua Kanza)
