Lonesome Wyatt & Rachel Brooke – Bad Omen (Tribulation Recording Co. 2015)
Píďa z Brna, zberateľ albumov s najtemnejšou hudbou zo záhrobia, nazýval rock, ktorý vychádzal z hororových tém – „chmurky“. Ja som chmurky zase nazýval menej lichotivo – „strašpytloviny“. Čiže česky, pretože v Čechách som stretával najviac „chmurkáčov“. Prvá rocková strašpytlovina, akú som v živote počul, bola Fire, legendárna skladba Arthura Browna (1968). „Strašitánsky“ ohnisko vám to bol! Hudobne aj zostal, vizuálne je dnes dobrý akurát tak na úsmevné pobavenie. No keď o mnoho rokov neskôr „strašpytlovosť“ začali húfne zavádzať do svojho repertoáru železom vybíjané bojové formácie muzikantov mlatkohlavých (pozor, nepliesť si muzikantov mlátiacich hlavou našťastie do prázdna s druhom žraloka nazývaného mlatkohlavý), začal na mňa pôsobiť schematicky a trošku „bu-bu-bu!“. Keď som teraz už vysvetlil v akom zmysle používam slovo strašpytloviny, môžem prikročiť k vysvetleniu jeho pozitívnych výnimiek – sú podmienené hudbou, ktorá vyznieva „dôveryhodne“ strašidelne a zároveň z nej cítiť ambície jej autorov, ktoré majú niečo spoločné s umením. K takým strašpytlovinám som priraďoval niektoré skladby Joy Division, Bauhaus, Foetus, The Cure, Nicka Cavea, Sisters Of Mercy, Swans.
No najpresvedčivejšie umelecky strašidelne na mňa pôsobia piesne muža s umeleckým menom Lonesome Wyatt. Tento pán Američan sa totiž zaobíde bez agresivity, bez rachotu, na strašenie nepotrebuje desať litrov krvi, sto kíl železného brnenia, ani kúdol dymu na zadusenie. Je to „hororista“ takrečeno razenia á la Edgar Allan Poe. Historického rázu, s cylindrom, čiernobiele filmy, plus folk, country, rock. Vznikla z toho jeho varianta gothic country – nádherného. Nahráva v dome, v ktorom „údajne“ naozaj žijú duchovia, v hotely Hell. Ale on sám so smiechom hovorí, že svojim príchodom ich asi vydesil, lebo zmizli. Má tri projekty. 
Jeden má názov Those Poor Bastards a je zameraný na anti pop country music, druhý, Lonesome Wyatt and the Holy Spooks, je postavený na viktoriánsky ladenom strašidelnom štýle, vyjadrujúcom pocity samoty, izolácie a strachu. Cítite, ako sa vytráca humor? Začína to byť vážne, skutočne strašidelné, najmä na treťom projekte Lonesome Wyatta so speváčkou Rachel Brooke, ktorá už s ním jeden album nahrala v roku 2009. Teraz spolu pripravili milovníkom temnej hudby nové pohladenie duše, album Bad Omen. Obsahuje dvanásť slzami premočených balád. Mesiac pri nich stúpa, tiene rastú (ako ktosi napísal). No napriek trúchlivosti sú krásne. Jednoduché, predovšetkým folkové, melodicky účinné, spev prichádza akoby z diaľky, zo záhrobia? Láska po smrti? Pat King o týchto dvoch umelcoch napísal, že patria medzi najzaujímavejších hudobníkov, ktorí dnes pracujú v oblasti folku a americany. Tiež som toho názoru. Cítil by som sa previnilo, keby som vás na nich neupozornil.
Miroslav Potoček
