Osemnásť rokov na scéne a deväť štúdiových albumov. Pridajte k nim hudbu do filmov a divadiel, či ďalšie živé, akustické, sláčikové aj sólové projekty a dostanete sa k približnej bilancii doterajšej bohatej kariéry kapely Longital.
Oceňovaná hudobná trojica uplynulý týždeň na značke Slnko Records vydala svoju desiatu štúdiovú novinku s názvom Mauna. Ústrednou témou albumu je ticho, ktoré v dnešnej zrýchlenej dobe mnohí súrne potrebujeme.
Mauna je havajské slovo pre horu alebo tiež názov čeľade afrických motýľov, ktoré sa vyznačujú zaujímavými geometrickými vzormi na krídlach. Viac ako geometriu v hudobných motívoch sa však oplatí hľadať ešte tretí význam, ktorým je pre Longital ticho. Nie v doslovnom zmysle, ale skôr v rovine vnútorného pokoja.
Ticho v hlave, ktoré lieči
„Priznaj si, že ti svet unikol a nechápeš, čo sa tu deje, že nestíhaš vnímať všetko, čo sa v tej rýchlosti odvíja,“ spieva Shina o súčasnom svete, v ktorom ani na moment nedokážeme vypnúť, spomaliť, nebrať si toho na seba príliš veľa a starať sa o svoje duševné zdravie. Výsledkom je v lepšom prípade vnútorný nepokoj, v horšom vyhorenie, depresie a nárast počtu ľudí, ktorí vyhľadávajú lieky na ukľudnenie či na spánok. Všetko s cieľom nájsť cestu alebo aspoň chemické prostriedky, ktoré by nás na chvíľu priviedli k vytúženému tichu v hlave.
„Témou som sa začala zaoberať, lebo som si uvedomila, že ticho sa vo mne rozširuje. Pred desiatimi rokmi som sa snažila stihnúť všetko a stále ma poháňali nejaké vnútorné hlasy – čo všetko treba ešte spraviť, čo chcem a nechcem, čo mám, alebo nemám rada. Teraz keď si sadnem, tak si uvedomím, že veľkú časť tohto šumu zaplnilo ticho, ktoré ma podporuje v tom, že ‘nemusím’,” vysvetľuje pohnútky k textom speváčka, basgitaristka a zakladateľka Slnko Records Shina.
Zmenu vníma pozitívne, pretože rovnako ako spánok nám umožňuje regenerovať a obnovovať sa, aby sme mohli ďalej existovať, tak aj ticho v hlave môže byť pre nás životne dôležité. Ideálny spôsob, ako sa k nemu dopracovať, je bez pomocných prostriedkov. Alebo možno by k oslobodzujúcemu pocitu aspoň čiastočne mohli prispieť koncerty a najnovšia tvorba Longitalu. Tú český producent Ondřej Ježek, pod ktorého vedením Mauna vznikla v pražskom štúdiu Sono, označil ako avantgardné blues.
Avantgardné blues ako pocta Mariánovi Vargovi
„Bluesové označenie sa mi síce páči, ale konečné pomenovanie žánru necháme aj tak radšej na ľudí. Keď som však spätne počúval demá, mal som dojem, že Mauna je veľmi farebná platňa a v niečom mi evokuje jeden z mojich obľúbených albumov Zelená Pošta od Mariána Vargu a Pavla Hammela. Cítim to teda trochu ako našu poctu Mariánovi Vargovi,” hovorí gitarista Longital Dano Salontay. Jeho rytmické gitarové linky a elektronické slučky sa prelínajú s klavírnymi motívmi bubeníka Mariána Slávku a vytvárajú na albume viaceré nepredvídateľné momenty.
Podstatným prvkom Mauny je prístup k inštrumentácii s krehkým pomerom nástrojov, ktoré sa navzájom nezdvojujú, samostatne pôsobia izolovane a celkový pocit, harmónia a rytmus vzniká až ich kombináciou. Novátorstvo Longitalu sa prejavuje aj zvukom bicích, ktorý Marián Slávka s Danom Salontayom objavili pri spoločných pobytoch v skúšobni.
„Máme tam netypickú sadu bicích, ktorá nemá rytmičák, hajtku ani činely. Marián z tejto malej zostavy vydoloval úplne nový prístup k hraniu. Celé to bolo akoby objavovanie nového prístupu k tvorbe,” prezrádza Salontay.
Zvukový maximalizmus
V kontraste s posolstvom o vnútornom tichu je album Mauna maximalistický po produkčnej stránke s hudobnými hosťami – džezmanmi Oskarom Törökom na trúbke, Rasťom Uhríkom na kontrabase a basgitare a orchestrom, ktorého jadro tvoria sláčikári z projektu Longital Suita v aranžmánoch dlhoročného súputníka skupiny Slava Solovica. Pokračuje aj spolupráca s producentom Ondřejom Ježkom (albumy A to je všetko? a Divoko), ktorý sám prišiel s nápadom zapojiť orchester a následne čelil výzve zmixovať nahrávku obsahujúcu vyše sto hudobných stôp. Album sa nahrával v renomovanom štúdiu Sono, orchestrálne party v LOFT Studiu Igora Baara v Bratislave.
Sólové albumy a návrat k tvorbe Longital
Od posledného albumu Divoko ubehli tri roky, počas ktorých sa všetci traja členovia kapely rozbehli rôznymi smermi. Vznikli projekty Vláska, Analemma a Startalker, každý vydal vlastné sólové nahrávky a nadobudol pri nich nové skúsenosti a pohľady, ktoré priniesol naspäť do spoločnej tvorby.
Mauna znie, akoby Shina, Dano Salontay a Marián Slávka s ľahkosťou spojili všetky žánrové obdobia, projekty a svety, ktorými si za posledné roky prešli. Nechýbajú zimomriavkové sláčikové momenty, orchestrálne aranžmány, zbor, klavírne plochy ani experimentálne zvukové výlety, analógová elektronika a prvky vážnej hudby.
Obvod kružnice, kam až Longital zasahuje, sa opäť pomyselne zväčšil.
Album z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a vychádza s finančnou podporou SOZA a Hudobného fondu. Nahrávku orchestra podporila Mariael – Spevácka škola.
Alexander Čerevka + NMR (foto: Viktor Cicko)
