Luluc - Sculptor (Sub Pop, 2018)
Austrálske indie folkové duo Luluc (speváčka, gitaristka Zoë Randell a spevák, gitarista Steve Hassett) zaujalo svetovú hudobnú verejnosť v roku 2014 svojim v poradí druhým albumom Passerby. Vtedy sme na tento album zareagovali samostatným článkom.
Luluc sa stali miláčikmi veľkých hudobných osobností, napríklad Aarona Dessnera (The National), ktorý sa napokon na produkovaní Passerby podieľal. No pre Luluc je spomedzi ich priaznivcov oveľa väčšou trofejou legendárny hudobný producent Joe Boyd (Pink Floyd, Nico, Nick Drake, R.E.M.) O jeho náročnosti sme sa presvedčili v deväťdesiatych rokoch, keď sme mu predviedli nahrávky nádejnej skupiny zo Slovenska, v snahe pomôcť dostať konečne nejakú našu kapelu do veľkého hudobného sveta (jej názov z diplomatických dôvodov neuvedieme), bohužiaľ, neurobila na neho náležitý dojem. Netušil, že ani on na ňu neurobil dojem, pretože jej členovia (ako ani jej manažér!) nevedeli kto je Joe Boyd. Typicky slovenské – pracovať v určitej sfére (šoubiz!) bez adekvátnych znalostí toho, čo sa v nej odohráva.
Boyd však s Luluc reálne spolupracoval pri nahrávaní ich koncertných verzií piesní Nicka Drakea. Skrátka, patria k neprehliadnuteľným folkovým talentom. Jonathan Poneman, spoluzakladateľ Sub Pop Records (Nirvana, Soundgarden), podpísal s nimi zmluvu 48 hodín po vypočutí ich nahrávok. Pani náhoda asi chcela, že Luluc spolupracovali aj s duom Xylouris White, ktorému sme tento rok v januári takisto venovali samostatný článok.
Sculptor, tretí, najnovší album Luluc, bol opäť produkčne podporený Aaronom Dessnerom, hosťami boli J Mascis (Dinosaur Jr.), Jim White (The Dirty Three, Xylouris White). Obsahuje 10 piesní značne vzdialených od bežnej komerčnej hudobnej produkcie – žiadne tanečné rytmy, chvíľami vôbec žiadne rytmy, nič módne, nič extrovertné, naopak, všetko je introvertne obrátene do vnútra, do duše – pomalé, lyrické folkové balady so zasnívaným, zadumaným speváckym výrazom Zoe, väčšinou sprevádzaným hlasom Stevea. Poslucháč preto môže mať občas dojem, že počúva spev väčšej vokálno-inštrumentálnej skupiny. Celkovo štýl Luluc evokuje aj dream pop alebo alternatívnu americanu. Napriek striedmej inštrumentácii vyznieva pomerne pestro, filmovo, impresionisticky. Cítiť z neho izoláciu od negatívnych javov v dnešnej hudbe, od umelosti, citovej prázdnoty, hrubosti, prílišnej agresívnosti, masovej konvenčnosti. V tomto zmysle je vlastne nostalgický, prikláňa sa k folkovému duchu sixties.
Napríklad pieseň Spring je adaptáciou básne japonskej poetky Ise, cisárovej konkubíny, žijúcej v 10. storočí. Predchádzajúci album Luluc bol zameraný na pominuteľnosť života, Sculptor rozpráva o znepokojujúcej nerovnosti medzi ľuďmi. Ktosi povedal, že je to príjemná hudba s nepríjemnými textami, hmlistá, no napriek tomu zapamätateľná. Luluc sú pokračovateľmi hudobných poetov typu Nick Drake, Love, Nico, Emmylou Harris, Kate & Anna McGarrigle, Damien Jurado, ktorým sa my v NMR s úctou klaniame.
Miroslav Potoček (foto: press)
