Indie folkové duo Luluc zaujalo svetovú hudobnú verejnosť v roku 2014 svojim druhým albumom „Passerby“. Výborné ohlasy mal aj titul „Sculptor“ z roku 2018. V týchto dňoch sa pripomína štvrtým albumom s názvom „Dreamboat“.
Luluc (speváčka, gitaristka Zoë Randell a spevák, gitarista Steve Hassett) sa stali miláčikmi mnohých hudobných osobností, napríklad Aarona Dessnera (The National), ktorý sa na produkovaní albumu „Passerby“ podieľal. No pre Luluc je spomedzi ich priaznivcov oveľa väčšou trofejou legendárny hudobný producent Joe Boyd (Pink Floyd, Nico, Nick Drake, R.E.M.), ktorí s nimi takisto v minulosti spolupracoval.
Jonathan Poneman, spoluzakladateľ Sub Pop Records (Nirvana, Soundgarden), podpísal s nimi zmluvu 48 hodín po vypočutí ich nahrávok. Pani náhoda asi chcela, že Luluc spolupracovali aj s duom Xylouris White, ktorému sme na našom webe takisto venovali samostatný článok.
Hudobný štýl Luluc evokuje okrem folku aj dream pop alebo alternatívnu americanu.
Napriek striedmej inštrumentácii vyznieva ich hudba pomerne pestro, filmovo, impresionisticky. Cítiť z nej izoláciu od negatívnych javov v dnešnej hudbe, od umelosti, citovej prázdnoty, hrubosti, prílišnej agresívnosti, masovej konvenčnosti. V tomto zmysle je vlastne nostalgická. V roku 2014 sa Luluc presťahovali z Austrálie do Brooklynu, čo sa odrazilo na ich neskoršej tvorbe.
Nový album „Dreamland“ sa Luluc rozhodli vydať nezávisle bez vydavateľstva.
Na albume „Dreamboat“ nájdete hudobný základ (v podobe ľahšieho akustického zvuku) známy z minulosti. Napriek tomu Luluc tentoraz urobili zásadnú zmenu, keď sa rozhodli tento titul vydať nezávisle a nie pod etablovanou značkou Sub Pop. Táto zmena ide ruka v ruke s kombináciou nových nápadov a produkčných prístupov. Luluc si tentoraz otvorili dvere na zmapovanie novej cesty, ktorú tvoria rôzne elektronické zvuky.
Speváčka Zoë Randell o albume povedala:
„Pre mňa je kľúčom k akejkoľvek piesni objavovanie hudobného sveta a načúvanie tejto myšlienke. Energiu sa snažíme zachytiť a uviesť do života. To sa však nemôže stať so štylistickými, alebo inštrumentálnymi obmedzeniami. Takže aj keď bol náš prvý album neuveriteľne minimalistický, jemný i temný, nikdy sme k nemu necítili byť viazaní. Ako ľudia rastiete, meníte sa a to isté platí aj o hudbe. Myslím si preto, že sme otvorení zmenám z jedného albumu na ďalší, ale nejde o vedomé rozhodnutie v oboch smeroch, keďže je to výsledok toho, čo si piesne vo svojej podstate pýtajú. Na nový album sme dve piesne vymysleli v Berlíne s Aaronom. Pôvodne sme ich zložili na gitare a na klavíri, ale iba na základe akordov. Veľmi som cítila, že pieseň Emerald City potrebuje nový zvuk, pretože gitara sa do nej nehodila. Skladba má intenzívnu energiu a vzrušujúce scény. Beaty a syntetizátory, ktoré Aaron nahral boli doplnené o dvoch živých bubeníkov hrajúcich samostatne tým najneočakávanejším a elektrizujúcim spôsobom. To bolo to, čo tá pieseň potrebovala. Nemohla som predvídať, že to tak bude, ale hneď som vedela, že je to správne.“
NMR (Foto: press Luluc)
