Manic Street Preachers – Futurology (Columbia 2018)
Waleská kapela Manic Street Preachers je na scéne už vyše dvadsať rokov a okrem záhadného zmiznutia jedného zo svojich členov a politických posolstviev je známa aj vďaka hitovkám, medzi aké patrila napríklad dnes už kultová skladba „Motorcycle Emptiness“.
Teraz vydávajú v poradí dvanástu platňu „Futurology“, nahrávanú v nemeckých štúdiách. Ani tu Manics nezaostávajú vo svojskom vnímaní nezávislého rocku, no výraznejšie hity na tejto platni nenájdeme.
Pilotný singel Walk Me to the Bridge má síce zapamätateľnú melódiu, no prebije ho napríklad skladba „Europa Geht Durch Mich“ s hosťujúcou speváčkou Ninou Hoss, v ktorej trochu nepochopiteľne znie angličtina s nemčinou a nie je to práve najpríjemnejšie spojenie.
Spev a texty Jamesa Deana Bradfielda sú stále charakteristickou známkou kapely, napríklad v piesni „Misguided Missile“ o sebe spieva ako o bláznovi posadutom sebou samým, pesnička má náboj aj potrebný nápad v prípade gitarových vyhrávok.
Nič viac však od nových Manics čakať netreba, nie je tu nič, s čím by kapela neprišla už skôr. Predsalen, tie najlepšie časy už zrejme majú za sebou.
Do nášho vysielania sme predsa len vybrali jednu pieseň a to duet „Between The Clock And The Bed“ s niekdajším spevákom skupiny Scritti Politti menom Green Garside.
Matej Lauko (foto: press Manic Street Preachers)
