Španielska hviezda Manu Chao sa pripomína novým radovým albumom s názvom „Viva Tu“. Niektoré z jeho piesní dokážu stále prekvapiť.
Manu Chao sa stal po rozpade skupiny Mano Negra kľúčovou postavou pri popularizácii worldbeatu, žánru, ktorý spája lokálne štýly so západným pop-rockovým cítením. Jeho viacjazyčná hudba s latinsko-americkým nádychom bola vždy charakteristická pozitívnym prístupom a hudobným nadhľadom. Teraz vo veku 63 rokov dokazuje, že je stále motivovaný, vynaliezavý a najmä človek z ľudu.
Posledné roky nezaháľal. Priebežne zverejňoval single, nahral reggae album s hudobníkom menom Chalart58 a koncertoval, i keď sa jeho vystúpenia vďaka zdravotným problémom v poslednej dobe obmedzili najmä na akustické. Naposledy som jeho akustický koncert videl na festivale Balkan Most v lete minulého roku.
Albumová prestávka
Nový album „Viva Tu“ vychádza po 17 ročnej prestávke. Je vraj inšpirovaný ľuďmi, ktorých stretol na svojich početných cestách. Je to koncept, ktorý umocňuje kultúrnu výmenu pulzujúcu v jeho hudbe. Aj dnes svoje texty podáva v španielčine, francúzštine, portugalčine i angličtine a hoci na albume nie je nič tak intenzívne politické ako v piesni „Bloody Border“ z roku 2019, ktorá bola o táboroch pre migrantov v Arizone, nové nahrávky upozorňujú na súčasné problémy.
„Myslím, že je potrebné vrátiť sa k jednoduchým veciam. Zložitosť priviedla svet tam, kde je dnes.“
Pieseň „São Paulo Motoboy“ je poctou kuriérom pôsobiacim v husto obývanom brazílskom meste. Manu sám kedysi pracoval ako šofér v Paríži a jeho fascinácia touto profesiou ho podnietila k tomu, aby na túto tému inicioval vznik 20-minútového dokumentárneho filmu. „São Paulo je dýchajúce zviera a kuriéri sú krvou, ktorá mu prúdi v žilách a udržiava ho pri živote,“ nedávno prehlásil Manu Chao.
V piesni počuť sirény sanitiek, pípanie na priechodoch a ďalšie zvuky, ktoré môže počuť motocyklista. Jeho spev má zmysel pre naliehavosť, pretože počas nedávnej pandémie boli doručovatelia často jedinými ľuďmi, ktorých bolo vidieť za oknami mesta. Táto pieseň je ódou na ich každodenný zhon.
Osem z trinástich skladieb nového albumu má menej ako tri minúty. Počuť v nich sústredenú zručnosť a ďalšie charakteristické znaky, po ktorých jeho fanúšikovia neprestali túžiť. Dominujú flamenco gitary, jemné bicie, sladké melódie a elegantná produkcia, pre ktorú Manu Chao nikdy nestratil výnimočný cit.
Prekvapenia
Zapracovanie nových štýlov je najviac počuť v spolupráci s americkou country legendou menom Willie Nelson. Pieseň „Heaven’s Bad Day“, v ktorej počuť harmoniku i blues, Manu opisuje ako zachytenie márnosti zidealizovaného života.
„život v malom pohodlnom raji vás môže rýchlo omrzieť. keď nie ste v spoločnosti malého diabla alebo diablice, tak to Potrebujete trochu rozprúdiť!“
Patentovaný mix akustických gitár v v kombinácii s bzučiakmi, zvukovými efektami z videohier a pouličnými zvukmi sa nesie celým albumom. Otváracia skladba „Vecinos En El Mar“ ľahko prepojí nový album so spevákovým spätným katalógom, zatiaľ čo „La Couleur du Temps“ udržiava striedmu až pohodovú atmosféru.
V minulosti Manu Chao vnášal do svojich piesní viac punkovej energie a dravého pouličného folku, čo bolo možné najviac vidieť na jeho energických koncertoch. Ako každý umelec zostarol a trochu spomalil, čo počuť ku koncu albumu. Napriek všetkému nestratil zmysel pre melodiku, víziu, otvorenosť a ľudskosť. Som preto rád, že tento album vznikol a dúfam, že nie je jeho posledným.
Róbert Gregor (foto: press Manu Chao)
