Po albume „Eight Seasons“, ktorý vznikol v roku 2002 v spolupráci s uznávaným jazzovým hudobníkom Bugge Wesseltoftom, Mari a Bugge opäť strávili niekoľko dní v štúdiu. Nový album „Amame“ ale tentoraz nie je spoluprácou s elektronickým guru, ale skôr s Buggeom ako akustickým klaviristom.
Nórska folková speváčka Mari Boine je známa ako žánrová priekopníčka so záľubou v jazze, folku, rocku a world music. Po piatich rokoch sa vracia s novým albumom a opäť v sebe našla niečo úplne nové. Album „Amame“, ktorý zložila spoločne s nórskym jazzovým hudobníkom Bugge Wesseltoftom, ukazuje inú a zrelšiu Mari Boine, sprevádzanú Wesseltoftovou nežnou a citlivou hrou na klavíri.
Piesne s vážnosťou a hĺbkou, ktoré Mari Boine spieva, rozprávajú príbehy o láske, ľudskej zraniteľnosti, nespravodlivosti, boji, hrdosti a dôstojnosti. Spoločne obaja hudobníci vytvorili meditatívnu zvukovú krajinu, v ktorej môžete premýšľať i odpočívať. Je naliehavá a zároveň hypnotizujúca. Mari je tak blízko, že máte pocit, akoby ste boli u nej doma a že jej klavirista je len tak mimochodom súčasťou nábytku.
Album sa začína skladbou o sile pamäti „Amame Jávkat“, o ktorej Mari povedala: „Rozprávate sa s cudzincom, ale viete, že ste sa s ním už viackrát stretli. Pretrváva vo vás pritom túžba po niečom, čo vám na krátku chvíľu pripadá ako návrat domov.“
Ľúbostná pieseň „Alit Alihastá Aliha“ má text od sámskej autorky Karen Anne Buljo a je o dvoch zamilovaných umelcoch. Pokiaľ budete počúvať tieto nahrávky, tak nemusíte rozumieť ani ich textom.
Pieseň „Elle“ bola nahraná so symfonickým orchestrom a pôsobí ako soundtrack k filmu. Väčšina nových skladieb je v sámskom jazyku, ktorý Mari miluje.
Hudobné opojenie so šamanskou príchuťou
Pri príležitosti vydania nového albumu pripomíname rozhovor medzi Mari Boine a Petrom Dorůžkom, ktorý vznikol pri príležitosti jej českých koncertov v roku 1997.
Dalo by sa na severe Európy nájsť miesto, ktoré je dodnes izolované od civilizácie, a kde Samovia praktizujú svoje pôvodné rituály?
„To už asi nie – ale staré rituály dodnes žijú, aj keď sa o tom veľa nehovorí, pretože prebiehajú pod kresťanskou kamuflážou.“
Šamani kedysi viedli poslucháčov pomocou bubna a spevu do stavov zmeneného vnímania. Máte tiež takú schopnosť?
„Ja hrám hudbu veľmi dlho a viem, že ma zmenila, dodala mi energiu, takže v tom speve a bubnovaní a nejaká sila bude. Obecenstvo z nej tiež čosi cíti, ja to ale nedokážem pomenovať a ani neviem, či to nejako súvisí so šamanskou skúsenosťou – ale môžu to byť dosť silné impulzy. Kultúra môjho národa mala vždy silnú duchovnú zložku a na ňu sa snažím nadviazať. Kus srdca a kus duše je ale súčasťou každého umenia.“
Vaša tvorba je popri blues ďalším príkladom hudby, ktorá vznikla ako reakcia na spoločenský útlak. Cítite s blues nejakú spriaznenosť?
„Cítim – ale s bluesmanmi som zatiaľ nespolupracovala. V kapele mám však hudobníka z Latinskej Ameriky, a ten vďaka svojim životným skúsenostiam tomuto určite rozumie.“
Čo budete v Prahe a v Brne hrať?
„Skladby z albumu Gula Gula a aj z oboch posledných albumov, teda Eagle Brother a Leahkastin – ale naživo ich robíme inak ako na platni.“
Prečo vlastne trváte na názve Sami, keď pre váš národ je teraz skôr známe označenie Laponci?
„My sme si takto vždy hovorili, za Laponcov nás označovali ostatní, a vždy to znamenalo, že sme ľudia druhej kategórie, malo to urážlivý nádych. Považovali nás za menejcenných.“
V prílohe jedného vášho albumu je historická fotografia s titulkom „Laponci sa hlásia k antropologickému meraniu“. Čo vlastne tí antropológovia našli?
„Priala by som im, aby dokázali nájsť sami seba. Nie je to zvláštny prístup – jedni merajú druhé, tí prví sú štandardom pre ostatných? Zaobchádzali s mojimi predkami ako so zvieratami, šamanov upaľovali na hranici, a moji ľudia verili všetkému, čo im tí cudzinci hovorili.“
Počul som, že ste vyzvali nórsku ministerskú predsedníčku, aby sa vášmu národu ospravedlnila za kolonizátorské príkorie. Dostali ste nejakú odpoveď?
„Nie od nej, ale od úradu na ochranu práv detí, jeho riaditeľ sa v mene nórskej vlády ospravedlnil. Nóri sledujú ľudské práva všade vo svete, ale nepoznajú svoju vlastnú históriu a nevedia, čo urobili môjmu národu.“
Petr Dorůžka a NMR (foto: press Mari Boine)
